Originálny názov: Mama
Žáner: horor
Minutáž: 100 minút
Krajina: Španielsko / Kanada
Rok: 2013
Prístupnosť: MP 15
Réžia: Andrés Muschietti
Scenár: Neil Cross, Andrés Muschietti, Barbara Muschietti
Kamera: Antonio Riestra
Hudba: Fernando Velázquez
Hrajú: Jessica Chastain, Nikolaj Coster-Waldau, Megan Charpentier, Isabelle Nélisse, Daniel Kash, Javier Botet a ďalší
Film Mama vychádza z pôvodného krátkometrážneho autorského počinu režiséra Andresa Muschiettiho. Celovečerná verzia je pre tohto španielskeho režiséra, scenáristu a herca prvým dielom takéhoto rozsahu vôbec. Kvalite filmu to však výrazne neuberá.. Snímke k celkovému dojmu dopomohla aj spolupráca s Guillermom del Torom, ktorý je vo svete považovaný za jedného z najlepších tvorcov v žánri hororu. Mama je plnokrvný celovečerný duchársky horor, no ústredným motívom je láska. Láska matky, ktorá stratila svoje dieťa, láska až za hrob.
Dej sa zameriava na párik maloletých sestier, staršej Victorie a mladšej Lilly, ktoré vlastný otec po vražde ich matky naložil do auta a uniesol. Päťročné pátranie končí nečakaným úspechom a obe sestry sa nájdu, vysoko zanedbané bez sociálnych návykov, v chate uprostred lesov. Návrat do spoločnosti sa im snaží zabezpečiť ich strýko Lucas so svojou priateľkou Annabel. Spoločne sa podujmú postarať sa o ne. Umožní im to psychológ, ktorý obe dievčatá pozoroval v ústave krátky čas, tesne po ich návrate do civilizácie. Novopečená rodinka sa presťahuje do rodinného domu prideleného ústavom. Na začiatku spolunažívania sa zdá, že socializácia Lilly a Victorie bude len otázka času, no nepozvaný hosť celú situáciu hrôzostrašne mení.
Námet filmu na scénu nepriniesol nič nové. Klasická emocionálna krivda spôsobí u mladej ženy, matky sestier, neschopnosť nájsť posmrtný pokoj a blúdi svetom s jedinou myšlienkou – docieliť spravodlivosť. Ide o jednoduchý princíp, na ktorom je postavená snáď celá kultúra duchárskych filmov.
Samotné spracovanie filmu je však vcelku pôsobivé. Štýl, akým je entita mamy aranžovaná na plátne, spolu s choreografiou iste pripomenie fanúšikom žánru prvky ázijskej hororovej tvorby. Určite netreba zdôrazňovať, že to boli práve klasiky ako Kruh či Nenávisť, ktoré svojím vizuálom ovplyvnili mnoho ďalších filmov. Od ich vzniku je možné pozorovať, nazval by som to, „východný štýl“ vo filmoch západnej produkcie. Akoby západní producenti pochopili silný potenciál toho, čo znamená nešplechnúť divákovi do tváre vedro krvi ihneď z úvodu. Mamu by som zaradil medzi tie vydarenejšie spojenia západnej priamočiarosti a prvkov východnej kinematografie, ktorých najsilnejšou stránkou je umenie zahaliť postavu do šera a divákovi nahnať strach práve tým, čo vidieť nie je a ostatné nechať na jeho predstavivosti.
Celý film sa nesie v znamení prítomnosti niečoho nadprirodzeného. Mama svojím spôsobom ovplyvňuje všetky hlavné postavy a postupne ich vťahuje do hĺbky svojho smútku spojeného s nenávisťou. Výsledkom pre diváka je rastúce napätie a v niektorých scénach skutočný strach sálajúci z temných kútov na všetkých miestach.
Ak by som nevedel, že pre režiséra Andresa Muschiettiho je to celovečerný debut, počas sledovania filmu by som tento fakt nespozoroval. Herci v hlavných úlohách podali obstojný výkon, či už ide o dospelých Jessica Chastain (Annabel) a Nikolaj Coster-Waldau (Lucas) ale aj detské herečky Megan Charpentier (Victoria) a Isabelle Nélisse (Lilly). Celkový zážitok dopĺňala hudba od Fernanda Velázqueza, ktorého hudobné kulisy sú známe z hororov Sirotinec a Diabol, a tiež z filmu inšpirovaného skutočnými udalosťami s názvom Nič nás nerozdelí.
Ako som už spomenul, väčšina filmu je vydarene postavená na ázijských duchárskych prvkoch, no v závere by som vytkol určité odklonenie od týchto princípov a neblahý posun k západnej patetickosti. Nakoniec je to však na divákovi, aby posúdil, aký zážitok si z filmu odnesie. Či už ide o skalných fanúšikov žánru alebo ľudí, ktorí sa radi príležitostne nechajú postrašiť. Myslím, že obe skupiny si nájdu vo filme Mama niečo, čo ich do kina pritiahne. Celkovo by som to zhrnul ako dobre nakrútený hororový film, ktorý určite neurazí a u každého vyvolá tú správnu dávku strachu.
