Originálny názov: Mammoth
Žáner: dráma
Minutáž: 125 minút
Krajina: Švédsko / Dánsko / Spolková republika Nemecko
Rok: 2009
Prístupnosť: MP 15
Réžia: Lukas Moodysson
Scenár: Lukas Moodysson
Kamera: Marcel Zyskind
Hudba: : Jesper Kurlandsky, Erik Holmquist, Linus Gierta
Hrajú: Gael García Bernal, Michelle Williams, Marife Necesito, Sophie Nyweide, Run Srinikornchot, Tom McCarthy, Jan Nicdao a ďalší
Rozdiely medzi kapitalistickými krajinami a krajinami tretieho sveta sa stávajú čoraz častejšie inšpiráciou pre mnohých režisérov. Najčastejšie pozornosť diváka upriamujú na kultúrne a sociálne diferencie, v neposlednom rade však veľkú úlohu v scenároch hrajú aj materiálne rozdiely. Porovnanie chudoby a bohatstva na osudoch konkrétnych ľudí zamáva so svedomím každého diváka. Recept na vytvorenie kvalitného filmu z dokonalých prísad však nie je univerzálny pre každého režiséra a tak sa veľakrát stáva, že napriek vidine zaručeného úspechu téma nevyužije dostatočne svoj potenciál. Odkaz o tom, že za peniaze si človek šťastie a blízkosť rodiny nekúpi, sa pokúsil divákom sprostredkovať aj švédsky režisér Lukas Moodysson.
Rodina Lea Vidalesa prezentuje na prvý pohľad idylický model materiálne zabezpečenej a emočne vyrovnanej americkej rodiny. On je vynálezcom počítačových hier, finančne slušne zaopatrený, jeho žena Ellen je chirurgička s neuveriteľnou vášňou pre svoju prácu. Ich dcéra Julie je prototypom inteligentného zvedavého dieťaťa, po ktorom túži každý rodič. Neoddeliteľnú súčasť fungujúceho rodinného mechanizmu tvorí filipínska pestúnka Gloria, ktorá sa o malú Julie stará ako o vlastnú dcéru. Prvý pohľad však môže nepozorného diváka oklamať. A režisér nepozorný rozhodne nie je.
Leo sa počas služobnej cesty v Thajsku nechá strhnúť tamojšou atmosférou a v snahe užiť si čo najviac z netradičného výletu sa zapletie s miestnou prostitútkou. Napriek tomu, že mu manželka s dcérou chýbajú a telefonuje s nimi každý deň, neubráni sa túžbe po dobrodružstve. Ellen si zasa púšťa osudy svojich pacientov príliš k telu, trápi ju nespavosť, depresia a márna snaha priblížiť sa svojej dcére. Tá je neúmerne naviazaná na svoju filipínsku pestúnku, spoznáva s ňou jej kultúru i jazyk a nechce sa vzdať času stráveného s ňou. Gloria sa k Julie správa ako k vlastnej, dáva jej všetku materskú lásku, o ktorú pripravila svojich vlastných dvoch synov. Tým posiela z Ameriky peniaze, aby nemuseli žiť na ulici a živiť sa odpadkami.
Moodyson svoj príbeh postavil na praktickej realite dneška a rozdieloch medzi kultúrou, krajinami, ale aj samotnou mentalitou ľudí. Poukazuje najmä na výraznú nerovnomernosť životných podmienok, v ktorých sa hrdinovia nachádzajú. S ich osudmi sa nemazná, snaží sa o čo najreálnejší obraz svojich postáv, pričom sa sústredí najmä na ich nedostatky. Režisér upriamuje divákovu pozornosť práve na prirodzené ľudské chyby, divák však nemá potrebu ich súdiť či dokonca odsudzovať. Osudy, ktoré prežívajú, sú istým spôsobom prirodzené a dá sa veľmi ľahko predpokladať, čo a kedy ktorá postava upraví v rámci svojho bežného života. Možno práve táto ľahká čitateľnosť uberá filmu chýbajúcu súčiastku k puncu dokonalosti.
Divák je pripravený odpustiť Leovi jeho neveru, pretože sa to stáva a dalo sa to očakávať. Aj osud Gloriinej rodiny v Thajsku je niečím povedomý a neprekvapí, nešokuje. Ellenina snaha byť dobrou matkou a zároveň jej neschopnosť fungovať v praktickom živote nie je tiež novinkou na filmových plátnach. Zmes popretkávaných osudov ničím nešokuje, kreativita v dotváraní príbehu výrazne pokrivkáva. Film má aj svoje osviežujúce momenty, napríklad keď Ellen vykonáva drobné operácie ovocia miesto toho, aby uvarila niečo praktické, celkovú atmosféru to však nezachraňuje.
Priveľa statickosti v istých okamihoch a naťahovanie scén skôr diváka uspávajú, akoby mali zosilovať celkový dojem. Treba však pochváliť hercov, ktorí sa zhostili hlavných úloh. Gael Garcia Bernal, ktorý už vo filmoch s podobnou tematikou, exceloval, je prirodzený, nevtieravý a detinský, presne ako postava, ktorú stvárňuje. I keď pozornému oku neujde, že pri niektorých scénach z neho cítiť niečo „bernalovské“, akoby sa na chvíľku mierne odpojil od svojej postavy. Michelle Wiliams ako Ellen pôsobí maximálne presvedčivo. Na plátne nevidíme herečku, ale ženu, ktorá si nie je istá svojím životom ani sama sebou.
Neprifarbený pestrý pohľad na život manželov vyššej strednej vrstvy nenadchne, neprekvapí a dejovo ani nenaplní očakávania. Diváci, ktorí sú zvyknutí na istú úroveň prepájania ľudských príbehov z rôznych sociálnych vrstiev i končín sveta (napr. Iñárritov Babel, či Ammores Perros), sa budú pri tomto filme cítiť trochu ochudobnení. Napriek tomu Mamut patrí medzi to lepšie, čo tento rok prišlo do kín.
