Mária Magdaléna
Biblický film aj pre neveriacich

Načasovať premiéru filmu, ktorého príbeh sa točí okolo Ježišovho posolstva a zmŕtvychvstania, na obdobie pred Veľkou nocou, sa nedá neoceniť. Režisér Garth Davis však nehrá úplne na istotu, biblická story je podávaná z nezvyčajného pohľadu. Ostatne, napovedá o tom už aj názov.

Príbeh Márie Magdalény je zaujímavý hlavne tým, že jej osoba spôsobila v cirkvi značnú kontroverziu. Biblická postava mala (a u mnohých zrejme stále má) renomé hriešnice a prostitútky. V roku 2016 však pápež František Máriu Magdalénu povýšil na „apoštolku apoštolov“ a na 22. júla jej stanovil aj vlastný sviatok. Aj o tom, za čo dosiahla túto poctu, je dvojhodinová snímka.

Garth Davis v rozhovoroch o filme vyhlásil, že nechcel urobiť náboženský, ale duchovný film. Prioritou má byť oslovenie všetkých divákov, bez ohľadu na vierovyznanie. Z obidvoch hľadísk však hotová vec obstojí pred kritikou. Režisér si dal za úlohu prinútiť ľudí uvažovať o ich postojoch. No a to má snímka vlastne aj predurčené. O postavení žien a ich právach v spoločnosti sa toho už povedalo veľa. Dokonca aj o ich postavení v cirkvi. Film niekedy prináša tieto stanoviská v náznakoch, inokedy o nich Ježiš hovorí na plné hrdlo.

A veru, nejednej feministke by sa to, čo Joaquin Phoenix hovorí, zapáčilo. Presvedčivá Rooney Mara rozohráva vlastný príbeh plný emócií a vzdoru proti nalinkovanému životu. Dohodnutú svadbu s miestnym vdovcom vymení za putovanie s Ježišom a jeho apoštolmi. A ani to pre ňu spočiatku nie je žiadna výhra – pretože je žena. A 12-člennej partii nie je celkom po chuti, že niekto nový bojuje o priazeň Božieho syna.

Namiesto veľkého pátosu a snahy o zachytenie čo najväčšieho počtu biblických motívov stavili tvorcovia na komorný film, v ktorom nevidíme nič iné, len pohľad hlavnej hrdinky. Nečakajte teda na súd s Ježišom, ani obrovskú „epickosť“ s ním spojenú. Zázrak vzkriesenia Lazára je síce jedným z najsilnejších momentov Nového zákona, režisér ho tu však poňal jednoducho, bez veľkých gest a pritom emocionálne. Napriek absencii vyššie spomenutého, nesie film silné duchovné posolstvo, aktuálne azda v každom období dejín kresťanstva.

Polemika o tom, či je príchod Božieho kráľovstva myslený metaforicky alebo doslovne, je motiváciou konania apoštolov. A to ich vrhá do zaujímavého a prekvapivého svetla. Najväčší priestor dostal Peter (Chiwetel Ejiofor) a Judáš (Tahar Rahim). Práve druhý spomínaný vysvetľuje svoje konanie z uhla pohľadu, na aký nie sme zvyknutí. Takmer celý čas je to veľký sympaťák, hlboko v duši zničený stratou ženy a dieťaťa.

Z iného pohľadu však divák vníma aj Ježiša. Joaquin Pheonix ako hĺbavý, premýšľajúci a nesúdiaci spasiteľ vnáša do tejto postavy taký odtieň kultu osobnosti, aký pri biblických filmoch nie je zvykom.

Kým pri postave Ježiša sa dá rozhľad a pokojnejšie správanie tolerovať, snímke už celkovo chýba viac energie a akýsi „drive“. Ten sa pýta najmä (a nielen) preto, že všetci dobre vieme, ako príbeh dopadne. Preto sú práve tie scény, pri ktorých nás nič nemôže prekvapiť, nudné.

Spomínaný duchovný rozmer, ktorý má prednosť pred tým biblickým, tvorcov udržal na uzde a neuleteli si do sveta fantázie, ako svojho času Dan Brown. Vzťah Márie Magdalény a Ježiša vidíme asi tak, ako si ho Biblia predstavuje. Mária Magdaléna pritom pred Ježišovou matkou nepoprie, že je do Božieho syna zaľúbená, no inak sa nič, čo by pripomínalo romantický vzťah muža a ženy, neudeje.

Ozaj, keď sme pri Panne Márii ako Ježišovej matke, tvorcovia mohli radšej vybrať mladšiu herečku. Ježiš mal v čase svojej smrti 33 rokov, keď sa Márii narodil, musela byť vo veľmi mladom veku (niektorí historici uvádzajú 14 rokov) no herečka vyzerá… povedzme o dosť staršie.

Z diváckeho hľadiska nie je filmu veľmi čo vytknúť. Ak neočakávate od biblického príbehu šialené dejové zvraty a na druhej strane máte radi trošku triezveho pohľadu a zamyslenia, Mária Magdaléna vás môže potešiť. Bez ohľadu na vyznanie.

---