Martin Slivka – Muž, ktorý sadil stromy

Originálny názov: Martin Slivka – Muž, ktorý sadil stromy

Žáner: dokument
Minutáž: 90 minút
Krajina pôvodu: Slovenská republika
Rok: 2007
Prístupnosť: MP 12

Réžia: Martin Šulík
Scenár: Rudolf Urc, Ingrid Mayerová, Martin Šulík
Kamera: Richard Krivda
Hudba: bratia Muchovci
Hrajú: Oľga Slivková, Miloš Kubík, Ján Slivka, Ondrej Slivka, Dušan Hanák, Eduard Grečner, Hans Joachim Schlögel

Potom, čo sa v deväťdesiatych rokoch rozpadla Koliba a slovenský film sa dostal na okraj priepasti, jediným režisérom, ktorý filmy vyrábal pravidelne, sa stal Martin Šulík. Ten, aj keď je známejší vďaka filmom ako Záhrada či Krajinka (teda hranej tvorbe), má na konte aj niekoľko dokumentov. Tým posledným, ktorý sa práve dostáva do distribúcie, je film o etnografovi, vedcovi, filmárovi, profesorovi (…) Martinovi Slivkovi (1929-2002).

Aj keď tento človek silným spôsobom poznačil výskum tradičnej slovenskej kultúry a taktiež našu kinematografiu, jeho meno ostáva pre laickú verejnosť neznámou. Martin Slivka je ako ten starec sadiaci stromy z príbehu Jeana Giona, ktorý „kým ich sadil, tak žil, keď videl, že sa to ujalo, tak zomrel“. A tento les navštevujú mnohí bez toho, aby si boli vedomí, vďaka komu tak môžu robiť. Preto tento film možno chápať ako pokus o prinavrátenie „renesančného človeka“ do pamäti národa.

Film sa na neho díva z čo najväčšieho počtu pohľadov – spomína základné fakty jeho života, slovo dostanú najbližší príbuzní, ale aj rôzni spolupracovníci, ktorí ho zákonite vnímajú odlišne ako členovia rodiny. Postupne sa tak vytvára akási mozaika s jeho podobizňou. Problémom však je, že akokoľvek je táto mozaika krásna, chýbajú jej detaily. Film stále ostáva na povrchu a nejde do hĺbky, akoby Martina Slivku iba predstavoval, namiesto toho, aby sa snažil pochopiť jeho a jeho diela (na rozdiel od takého, nie až tak dávneho, dokumentu Medňanský). Ale ak zoberieme do úvahy cieľového diváka, dá sa to pochopiť.

Musíme sa tak uspokojiť iba s informáciami viac-menej základnými, prípadne takými na úrovni zaujímavostí, ako je tá, že v detstve takmer zomrel, či o prvom pobozkaní nastavajúcej. Stručne sa tak dozvedáme slovko-dva o tom, ako začal chodiť do školy, alebo ako po vojne nastúpil na FAMU, kde sa dostal pod Plickov vplyv, ale hlavne do jeho šľapají. Slivka sa taktiež zaujímal o tradičnú slovenskú kultúru (napísal napr. významnú knihu o ľudovom divadle), no oproti svojmu učiteľovi ju už skúmal, bol skôr vedec, kým Plicka bol iba nadšenec, romantik.

No význam Slivku pre slovenskú kinematografiu nespočíva len v tematike jeho tvorby (o.i. urobil film o ikonách). Do tunajšieho dokumentu priniesol prvky práve prichodiaceho cinéma vérité, čím sa postavil proti schematizmu (nielen) v dokumente. Výrazná je napr. jeho spolupráca s Iljom Zeljenkom na filme Voda a práca, formálne skutočne vyzretom diele. A je to taktiež on, vďaka komu sa dostali do Rakúska zábery z vpádu spriatelených armád.

No hlavný dôvod, prečo je film(om) pomenovaný Muž, ktorý sadil stromy, je iný. Martin Slivka je totiž zakladateľ filmového školstva na Slovensku. On bol hlavným iniciátorom vytvorenia filmových odborov na VŠMU a neskôr na začiatku deväťdesiatych rokov aj založenia samostatnej Filmovej a televíznej fakulty, ktorej sa stal prvým dekanom.

Ako už bolo povedané, film sa sústredí na základné informácie a preto sú možno zaujímavejšie rôzne archívne materiály, najmä osobnej povahy, na ktorých čele je Slivkov denník z detských čias, čítaný malým chlapcom tak, ako je aj napísaný – v nárečí. Okrem iného tak ukazuje, že aj ten veľký Slivka, bol vlastne obyčajný chlapec/človek. Príjemným (a nielen to) je taktiež občasné oživenie filmu pomocou animácie, o ktorú sa postaral Patrik Pašš ml., či jeho rámcovanie pomocou hudby bratov Muchovcov vždy vhodne komentujúcou dej.

Film o Martinovi Slivkovi je teda ďalším kvalitným dokumentom, ktorý vznikol na Slovensku. Svedčia o tom nakoniec aj nominácie na Slnko v sieti (aj keď, samozrejme, ceny treba brať vždy s rezervou): najlepší dokument, réžia, scenár, kamera a strih. V každom prípade, oplatí sa vidieť.