Originálny názov: Mary and Max
Žáner: animovaný / komédia / dráma
Minutáž: 92 minút
Krajina: Austrália
Rok: 2009
Prístupnosť: MP 12
Réžia: Adam Elliot
Scenár: Adam Elliot
Kamera: Gerald Thompson
Hudba: Dale Cornelius
Hrajú: Toni Collette, Philip Seymour Hoffman, Eric Bana, Barry Humphries, Bethany Whitmore, Renée Geyer a iní
Píše sa rok 1976 a Austrália hýri všetkými odtieňmi hnedej. Mary Daisy Dinkle má presne osem rokov, tri mesiace a deväť dní, tmavohnedé oči a na čele veľké hnedé znamienko, z ktorého si jej spolužiaci uťahujú. Jej rodičia sú nespôsobilí starať sa o čokoľvek živé a už vôbec nie o malé dievčatko. Matka Vera udržuje vrelé vzťahy iba s rozhlasovým prenosom kriketu a plným pohárom sherry a otec, ktorý už štyridsať rokov pripína šnúročky na čajové sáčky, sa venuje viac vypchávaniu mŕtvych vtákov z kraja diaľnice ako svojej dcére. Mary si praje veľa vecí, ale najviac zo všetkého by chcela skutočného kamaráta. Tu sa jej pod ruky pritrafí útržok z newyorského telefónneho zoznamu s adresou Maxa Horowitza. Nič netušiaci starý mládenec sa na druhom konci sveta odetom do šede vráti zo stretnutia anonymných prejedačov, keď v schránke nájde hnedučkú obálku s úprimným listom plným zvedavých otázok a priloženou čokoládovou tyčinkou. Max je štyridsaťštyriročný samotár, ktorý doma chová troch slimákov pomenovaných po slávnych fyzikoch, zlatú rybičku číslo deväť a zohyzdenú mačku. Jeho najväčším problémom je rozoznávanie ľudských emócií a neverbálnych signálov, jeho svet je pre mnohých nepochopiteľným miestom, ktoré ak stratí svoju zvláštnu symetriu, Maxova krehká psychika sa začne rozpadať (čo sa mimochodom stáva pravidelne po doručení listov od Mary). Jednoducho povedané, svet nerozumie jemu a on svetu. Nech je to akokoľvek nepravdepodobné, títo dvaja v sebe nájdu tých najlepších kamarátov.
Poetický, trochu ironický a mierne absurdný príbeh priateľstva vymodeloval Adam Elliot, austrálsky animátor, režisér a scenárista, ktorý svojimi predchádzajúcimi krátkymi filmami vzbudil veľa pozornosti a jeho dvadsaťtriminútový krátky film Harvie Krumpet získal v roku 2004 Oscara v kategórií animovaných krátkych filmov. Už to samo o sebe sľubuje výnimočný zážitok. Filmu Mary a Max trvalo skoro päť rokov, kým zo scenára vyrástol na filmové plátna a stal sa tak iba druhým celovečerným animovaným stop-motion filmom pochádzajúcim z Austrálie. Viac ako rok dlhé a náročné nakrúcanie bolo doposiaľ odmenené siedmimi festivalovými cenami.
Herecké obsadenie bolo vyberané pozorne, aby dôkladne ladilo so zverenými postavami. Najvýraznejšie sa prejavil mnohokrát ocenený a oscarový Philip Seymour Hoffman v roli nadrozmerného a psychicky namáhaného Maxa a všestranný Barry Humphries v úlohe rozprávača. Ďaleko za nimi nezaostáva ani predstaviteľka mladej Mary, iba deväťročná, ale talentovaná Bethany Whitmorová.
Adam Elliot stavia proti sebe nielen dva farebne oddelené svety, ale aj dva úplne odlišné charaktery: citlivú a vnímavú Mary, ktorej nemá kto povedať, že je dokonalá presne taká, aká je a extrémne logického Maxa, ktorý svetu nerozumie nie preto, že nie je psychicky úplne v poriadku, ale preto, že práve tento svet je nehostinný, pokrútený a neempatický.
O forme filmu by sa dalo tiež čo to povedať. Prehnaná, ale zábavná a svojsky idylická animácia je doplnené zjavným odlíšením prostredia Austrálie a Ameriky a paletou tých najbizarnejších postavičiek, za ktorými sa vždy skrýva pravá človečina. Zvláštny ráz snímke dodáva aj sarkasticky štipľavý rozprávač, staromódne medzititulky a atmosferický hudobný doprovod. To všetko sa mieša do kvalitne spracovaného rozprávania, ktoré je kruté a jemné zároveň a ktoré sa podáva s pestrou oblohou postranných motívov. To ma privádza k jedinej veci, ktorá by sa mohla filmu vytknúť – ale s veľkou rezervou. Film Mary a Max rotuje iba vo filmových kluboch, ktorých publikum je v nárokoch na film o čosi menej skromné, ale na druhej strane v iných ohľadoch je o trochu benevolentnejšie, ak sa im snímka nakoniec odvďačí peknou pointou. Divákovi sa môžu tempo rozprávania a gradácia príbehu zdať pomalé (čo sa dá nepochybne pripísať aj tomu, že ide o prvý celovečerný film autora). Je však potrebné si uvedomiť, že Mary a Max aj vďaka technike vzniku rozpráva svoj príbeh v náznakoch (všetko, čo vám ukáže – aj ten najmenší detail – je úmyselné).
Mary a Max je filmom o tom, aké potrebné je mať v živote priateľa, ktorý by vás inšpiroval a pomohol vám prekonať polená života. Ale nie, zaradiť ho prvoplánovo do kategórie optimistických výchovných filmov s „happyendom“, by bolo priam nevkusné. Nechcem úspech tohto filmu obmedzovať iba na „artových fajnšmekrov“, verím, že s otvorenými očami a srdcom (a s vhodným prístupom) si ho užije hocikto.
