Originálny názov: Teddy Bear
Žáner: dráma
Minutáž: 92 minút
Krajina: Dánsko
Rok: 2012
Prístupnosť: MP 15
Réžia: Mads Matthiesen
Scenár: Mads Matthiesen, Martin Zandvliet
Kamera: Laust Trier-Mørk
Hudba: Sune Martin
Hrajú: Kim Kold, David Winters, Lamaiporn Hougaard, Elsebeth Steentoft a ďalší
Svalovci, bodybuilderi a kulturisti sú vo všeobecnosti spoločnosťou oskalpovaní o mozog a obohatení o patetickosť. Nepriznáva sa to ľahko, ale podobný konsenzus bohužiaľ existuje. Poviete si: áno majú síce vypracované telá, ale určite dopujú a sú extrémne povrchní. Z tohto dôvodu je veľmi pozoruhodné sledovať príbeh Dennisa. Kulturista, ktorému nejde o bezbrehé naháňanie sukien a vystatovanie sa svojimi „miláčikmi“. Hľadá reálny vzťah, no je priveľmi plachý. K plnohodnotnému životu mu dokonca prekáža aj majetnícka matka.
Dennis predstavuje postavu nevídanej kombinácie – hory svalov a silného citového zázemia. Nie je vysvetlené nakoľko je jeho profesionálna kariéra úspešná a ani kde sa v ňom berie ona ambivalencia, ktorú by ste ťažšie hľadali u bežného svalovca. Nie je agresívny, skôr mierumilovný, nie je strachnaháňajúci, ale milý. A beztak vo svojich 38 rokoch býva stále s matkou, ktorá si naňho uplatňuje zvláštny nárok a chová sa k nemu ako k teenagerovi (formulka „kde si bol, s kým si bol?“). Zvláštne spolunažívanie s matkou je naštrbené v momente, kedy sa Dennis na radu svojho priateľa Benta vyberie hľadať ženu do prístupnejšieho a povoľnejšieho prostredia – Thajska. Konfrontácia s matkou je v každom ohľade hybným motívom, nehľadiac na pozíciu scény vo fabule príbehu. Medzi jednotlivými spádmi však prebieha postupné odhaľovanie Dennisovej osobnosti a sledujeme jeho prvé pokusy o nový život. Veľmi pútavo pôsobia scény, v ktorých je doslova oblapovaný thaiskými ženami, zaujímajúcimi sa o jeho maskulínny vzhľad. Tie ho ťahajú do postele, on však razantne odmieta, čím si získava priazeň diváka. Film vhodne sprostredkováva, že z občasnej neúprimnosti voči najbližším môže byť úžitok, no zároveň sa môžeme dostať do bipolárnej situácie a nepezpečných vôd odhalenia.
Film bol produkovaný pod patronátom dánskej kinematografie. Tá je známa buraním mýtov a predovšetkým silnými filmovými zážitkami na báze príbehu. Netreba jej dokonca ani veľký rozpočet, či hercov so zvučnými menami, tobôž nie filmové efekty. Know-how, ktoré je použité aj tu. Väčšinu osadenstva tvoria dokonca neherci, častokrát so zlou výslovnosťou angličtiny (v rámci autenticity prostredia). Kamerou máme možnosť vidieť bežný deň v Dánsku, či pochmúrny alebo slnečný a thaiskú noc vo farbách ako divokú tak aj kľudnú.
Najzaujímavejšie z hľadiska uveriteľnosti postavy sú najmä scénky z posilňovne. Vidíme Dennisa vo svojom živle, žiariaceho ako malé decko v hračkárstve. A následne na to prehliadku dosiahnutého výkonu v zrkadle, čo tiež zaváňa čírou radosťou zo samotného bytia. Herec Kim Kold je stelesnením takejto fyzicko-emočnej ambivalencie. Z tváre mu srší dobrota a túžba byť milovaným vďaka vnútornej kráse, nie za to ako vyzerá. No zároveň je vidieť aj skľúčenosť a strach z nadviazania kontaktu, skrz stroskotané vzťahy z minulosti a najmä upätosť jeho matky.
Režisér Mads Mathiesen koncipoval film zo svojho krátkeho filmu Dennis z roku 2007, ktorému napísal aj scenár, podobne ako pri tomto celovečernom debute. Vytvoril skromný, ale predsa veľkolepý príbeh. Chytí za srdce, pohladí dušu romantikov a herecky vás roztaví. Tak ako zaujal aj tohto roku na nezávislom festivale v Sundance, kde získal ocenenie za réžiu.
