Mimoni

Ísť, či neisť, to veru nie je zložitá otázka. Ak vás mimoni bavili vo filmoch Ja, zloduch, no gniavila vás neistota, či utiahnu svoj vlastný film, môžete si vydýchnuť. Zvládli to – a vcelku zábavne, treba povedať – no mali aj veľa pomoci.

Prvou barličkou bol rozprávač, pretože nie každé štúdio si zjavne trúfa poslať do kín nemú snímku (pozdravujeme britský Aardman a ich filmovú Ovečku Shaun). Rozprávač bol stávkou na istotu, no udalosti úvodu by boli bez problémov zrozumiteľné aj bez neho, vari aj lepšie, pretože malí mimoni síce len nezrozumiteľne bľabocú, no s rozprávačom často neprehľadne súťažili o divákovu pozornosť.

Tri žlté androgýnne stvorenia v zložení vysoký Kevin, jednooký Stuart a nešikovný Bob sa rozhodnú po rokoch bezútešného plahočenia ich prostoduchej rasy nájsť všetkým nového zvráteného pána. Dôvod, prečo musia mimoni slúžiť zlosynom, som buď prepočula alebo ho prehlušil hurónsky smiech detí v sále, takže dodnes neviem, ako sa to tvorcovia pokúsili rozumne zdôvodniť.

Pri pohľade na evolučný vývoj mimonov od jednobunkovcov (s očami) až po suchozemské tvory (s očami aj končatinami) však musí byť jasné, že ide v podstate o parazitické organizmy, ktoré skrátka priľnú k tomu, komu sa zíde banda oddaných poddaných schopných čohokoľvek. Chutným, nezbedným a hedonisticky založeným mimoňom nie je dovolený žiaden povahový, morálny a ani ďalší evolučný vývoj, čo je na jednej strane trochu znepokojujúce, no na strane druhej je to zároveň aj základom ich nepoučiteľnosti a aj zárukou, že vás zas a znova rozosmejú nejakou pochabosťou. Rozporuplnosť postavičiek sa s obľúbenosťou v animovanom svete nemusia vylučovať a po príklad netreba ani chodiť ďaleko. Tom a Jerry si vždy šli neľútostne po krku, beztak prirástli k srdcu viacerým generáciám.

Takže trojica mimonov sa zo svojej jaskyne doplaví až do zasnúbenej zeme, a keďže nejde o plnohodnotné postavy, s posunom deja im po „odchode“ rozprávača začnú pomáhať tunajší ľudkovia. Práve v tom čase sa na Floride chystá zlodušská konferencia, ideálna príležitosť nájsť si toho najzločinnejšieho zo zloduchov, ktorému by mohli verne a bezstarostne slúžiť pri dobývaní sveta. To je náhodička, skoro ako keď si stopnú excentrickú rodinku, ktorá mieri presne tam, kam oni.

Odhliadnuc od jednoduchej výstavby deja, zábavných momentov je vo filme mnoho – takých, ktoré rozozvučia detské hlasivky, ale aj tých, ktoré potešia dospelých. Pritom humor zostáva priamočiary (a to nie je zlé), nikdy pred dieťaťom nič (vekovo nevhodné) neskrýva a niekedy je v náznakoch aj ironický.

Komédia ubieha príjemne rýchlo, no menej príjemné je zistenie, že vlastne nemá žiadnu myšlienku. Nasilu by sme mohli vyabstrahovať azda toľkoto: potrestané vo filme je to zlo, ktoré sa prehrešilo voči mimonom, nie zlo ako také. To nech vás trápi natoľko, nakoľko veríte v silu filmu na výchovu detí. Tie majú vo zvyku filmy pozerať opakovane a objavovať jeho významy postupne, keď teda dieťa pochopí zápletku ako celok, môže si z neho odniesť aj také posolstvo, ktoré vám nebude po vôli.

To, že snímka nemá pointu, si vďaka premyslenej dramaturgii a scenáru nemusíte ani všimnúť, v tomto ohľade sa tvorcovia naozaj blysli. Vo filmových Mimoňoch sa snúbila štipka gýču, veľa nadsádzky a milý nekonfliktný humor na adresu stereotypných postavičiek, ktoré majú k ľudskosti presne tak blízko, aby sme si ich obľúbili a presne tak ďaleko, aby sme ich charakteristické chyby nepripúšťali ako vlastné. Samá zábava, žiadne výčitky. Teda, skoro žiadne, ak im odpustíme neprítomnú myšlienku, žiaden náznak metafory či poučenia a neexistujúci dramatický oblúk – za tento nepočítame, že na začiatku príbehu mimoni bossa nemajú a na jeho konci už áno, pretože v tom nie je skrytá žiadna dramaturgia, len lacné ohýbanie scenára.

---