Originálny názov: My Life in Ruins
Žáner: romantická komédia
Minutáž: 95 minút
Krajina: USA / Španielsko
Rok: 2009
Prístupnosť: MP 12
Réžia: Donald Petrie
Scenár: Mike Reiss
Hudba: David Newman
Kamera: José Luis Alcaine
Hrajú: Nia Vardalos, Richard Dreyfuss, Alexis Georgoulis, Alistair McGowan, Rachel Dratch, Caroline Goodall
Horúce slnko, pohoda a srdce otvorené všetkým krásam života. Prečo nie práve počas najväčších mrazov? Môžete si povedať – uf, ďalšia schematická romantická komédia s predvídateľným happyendom. A mali by ste pravdu, ale nebuďme úzkoprsí. Romantické komédie majú iba jeden jediný dôvod svojej existencie: vedia pohladiť dušu a vdýchnuť jej trošku optimizmu. Môj život v ruinách to (skoro až) do konca robí veľmi ladne a komédia rozumne skĺbila humor s romantikou.
Georgia už nejaký čas žije v Grécku, no napriek všetkej snahe v sebe nevie zobudiť dušu Grékyne, svoje „kefi“. Do krajiny svojich predkov prišla, aby na vysokej škole učila dejiny. Žiaľ, prepúšťanie ju pripútalo k práci turistickej sprievodkyne – a nie hocijakej. Tej najhoršej. Jej úprimná snaha odovzdať svoju lásku k antickej kultúre turistom ostáva bez odozvy. Hádate správne, všetko sa zmení, keď stretne tú pravú skupinu dovolenkujúcich, ktorá sa jej dostane pod kožu. Práve keď si myslí, že už nezvládne viac polien, ktoré jej pod nohy hádžu šéfka s kolegom, zisťuje, že jej práca ju môže nielen baviť, ale je i bránou k vytúženému „kefi“. A aby Georgii ako ústrednej postave nebolo smutno a jej rozhodovanie o návrate do Ameriky bolo o to ťažšie, scenáristi jej do tejto zvláštnej fázy života zaplietli i sprvoti nenápadného chlapíka, ktorému mierne neurotická žena s nevhodným humorom učaruje.
Od Donalda Petrieho, režiséra priemerných, ale často úspešných komédií (Miss špeciálny agent, Ako prísť o muža za 10 dní), sa nedá odrazu čakať viac, ale ani menej. Svoje remeslo má zvládnuté dobre. Príbeh, ktorému sa s radosťou odovzdáte do rúk, je zaujímavý, neopozeraný a umiestnený do atraktívneho (a pre Ameriku i nás ,Stredoeurópanov, exotického) Grécka. Námietka na jeho stereotypné vyobrazenie zaniká v týchto pochmúrnych studených dňoch, keď si radi pripomenieme horúci juh. Scenár sa nezaobišiel bez zjednodušovania a veľkých charakterových prerodov, ale tieto sa vďaka správne vybraným hercom (a gréckej temperamentnej náture) veľmi neutápajú v gýči a teatrálnosti.
Ak je možné, aby boli niektoré herečky stvorené pre postavy romantických hrdiniek, verím, že Nia Vardalos by bola jednou z nich. Určite si ju budete pamätať zo známej komédie Moja tučná grécka svadba alebo zo seriálu Môj tučný grécky život, ktoré sú jej autorským dielkom. To, čo ju robí výnimočnou je asi jej všednosť a pochopenie pre ženy všetkých odrôd a veľkostí. (Publikum sa raz presýti krások, ktoré si jaksi zabudli uvedomiť, ako dobre vyzerajú.) Panteón postavičiek je veľmi rôznorodý a aj rozsiahly, preto si kresba charakterov zaslúži veľkú pochvalu. Popri Nii Vardalosovej sa príjemne blysol Richard Dreyfuss v úlohe jedného z dovolenkárov.
Žiaľ, vždy je tu nejaké „ale“. V prípade filmu Môj život v ruinách ono „ale“ našťastie prichádza až na konci. Záver, ktorému k úplnému nevkusu chýba už iba zatmievačka v tvare srdiečka, by film naprosto potopil, ak by predošlá hodina a pol neurobila taký dobrý dojem. Ako posledné mi zostáva zhodnotiť stvárnenie hlavného mužského hrdinu. Zarasteného sympatického vodiča autobusu si zahral „domorodý“ Alexis Georgoulis. Považovať vývin jeho postavy za nepremyslený by bolo prisilné, ale premena zo zaostalého odľuda na svalnatého fešáka v saku, nech bola akokoľvek plynulá, po zhliadnutí celého filmu pôsobí neprirodzene. Zbytočne patetický záver nádejnú komédiu Môj život v ruinách degradoval k obyčajnému priemeru.
