Moja veľká indická svadba

Originálny názov: Bride and prejudice

Žáner: Muzikál / Komédia
Minutáž: 111 minút
Krajina: Veľká Británia / USA
Rok: 2004
Prístupnosť: MP 12

Réžia: Gurinder Chadha
Scenár: Paul Mayeda Berges
Kamera: Santosh Sivan
Hudba: Anu Malik, Craig Pruess
Hrajú: Aishwarya Rai, Martin Henderson, Naveen Andrews, Ashanti (II), Anupam Kher, Rick Warden

Človek by si myslel, že keď filmový priemysel (Bollywood) nejakej krajiny (India) vyprodukuje okolo tisíc filmov za rok (nehovoriac o tom, že tie filmy majú rádovo 4 hodiny), tí ľudia tam majú toľko nápadov, že produkovanie takého veľkého množstva filmov je jediná možná cesta ako dostať tie invenčné a úžasné myšlienky von. Tak neviem, buď nemám zmysel pre ich filmové cítenie alebo je Bride and prejudice vážne blbosť.

Príbeh sa odohráva na dvoch kontinentoch – prvá časť v mestečku v Indii, kde žijú štyri sestry so svojou panovačnou matkou, ktorá ich chce stoj čo stoj vydať a tichým otcom, ktorý sa z času na čas odváži odporovať ženiným rozhodnutiam. Do mestečka zavíta na návštevu mladý, úspešný Ind a jeho bohatý americký priateľ. Môžete dvakrát hádať, do ktorých dvoch sestier sa zamilujú. V centre pozornosti je druhá najstaršia, v podaní bývalej Miss World Aishwarya-e Raisestra-e, ktorá sa zamiluje do Američana. Námet ako vystrihnutý z knihy Ako natočiť úspešnú romantickú komédiu o obrovských medzikontinentálnych rozdieloch. Film sa ale neuberá predvídateľným smerom – dievčina sa nepresťahuje za svojím milým a nemusí sa vyrovnávať z novým životom a zvykmi – čo by bolo určite vtipnejšie sledovať ako to, na čo ste sa nakoniec museli pozerať.

Príbeh sa neskutočne zamotá, až tak, že mu chýba akýkoľvek ťažiskový moment. Nehovoriac o tom, že film sa tvári ako muzikál, čiže z času na čas si niekto zaspieva a zatancuje, najlepšie za asistencie celého mesta. Veľa farieb, zvukov a pohybov, to je film Bride and Prejudice. Za veľkú škodu by som považovala anglický jazyk. Lámaná angličtina hercov možno priblíži film Američanom lenivých čítať titulky, ale zároveň čiastočne ruší dojem z „indickosti“ a lokálnosti snímky, na ktorej je celá postavená. Pohľad na skupinku indických žien vo farebných sárí prechádzajúcich sa po meste s typickou indickou architektúrou spievajúcich si po anglicky je vážne pračudesný. Bride and prejudice reprezentuje všetky znaky typické pre tento kút sveta. Pestrofarebnosť, charakteristické oblečenie a teatrálnosť sú tu tak nahustené, že ľudí citlivých na všetko prehnané toto nemusí byť to pravé.

Všetci na plátne sa snažia vytvoriť atmosféru milej, rodinnej, vtipnej komédie, ale žiaľ im to moc nevychádza. Netvrdím, že niektoré scény neboli vtipné, ale na takú musíte čakať pekelne dlho. Film je strašne nevyvážený. Hudobné vložky sú len sporadické a niektoré scény sú nekonečné, niektoré zas príliš krátke. Dialógy vo mne vyvolávali dojem odfláknutosti a postavy pôsobili umelo a nereálne. Na jednej strane sa film snaží reprezentovať indickú nezhýralosť, neskazenosť a odpútanie sa od amerického vplyvu. Na druhej strane sa dej točí okolo zámožnej indickej rodiny, ich dcéra sa zamiluje do boháča a strávi s ním zvyšok života ako oddaná družka, napriek predchádzajúcim rečiam o svojej nezávislosti. Celá ta pokryteckosť v štýle vyznávam niečo, ale aj tak robím niečo iné sa nesie celým filmom.

Netvrdím, že tento film nie je príjemná oddychovka, pri ktorej keď sa povznesiete nad dierami v scenári a pre nás prílišnou teatrálnosťou hercov bollywoodu, si môžete fajn oddýchnuť. Myslím si však, že sa k Bride and prejudice už nikdy nevrátite a nebude to ani klenot vašej filmotéky. Pre juhovýchodnú Áziu a jej divákov sú toto asi prirodzené filmové postupy. Pre nás je to možno síce príjemné obzvláštnenie, ale na uspokojenie našich kinematografických chúťok je to neskutočne málo. Na tento film musíte mať jednoducho náladu. Náladu, keď trpíte nedostatkom farieb, chaosu, slonov a ste naladení tak pozitívne, že ste schopní prehliadať aj tie najväčšie kazy, pri ktorých by sa vám za iných okolností otváral nožík vo vrecku.