Moje čučoriedkové noci

Originálny názov: My Blueberry Nights

Žáner: romantický/poviedkový film
Minutáž: 90 minút
Krajina pôvodu: Hong Kong/Čína/Francúzsko
Rok: 2007
Prístupnosť: MP 12

Réžia: Wong Kar Wai
Scenár: Wong Kar Wai, Lawrence Block
Kamera: Darius Khondji
Hudba: Ry Cooder
Hrajú: Jude Law, Norah Jones, David Strathairn, Rachel Weisz, Cat Power, Natalie Portman

Ak sa ťa vo veľkomeste niekto dotkne, možno ti chce nanajvýš ukradnúť peňaženku. Nezaujíma ho, kto si, nechce sa porozprávať ani len o počasí či o mizernom futbale. Ľudia sa nestretávajú, iba míňajú. Existujú v skupenstve šmúh, kúdolov, zábleskov a výparov. Kým im nedáš čas a priestor na zmenu. Kým im neponúkneš Kľúč; ako Wong Kar Wai.

V zastrčenom newyorskom fastfoode Ključ Jeremy (Jude Law) ponúka Elizabeth (Norah Jones) na zlomené srdce ovocnú zmrzlinu. Vysvietená presklená reštaurácia sa stáva spovednicou, baštou, majákom i domovom. Obojstranné sympatie ani jeden z dvojice neskrýva, no Elizabeth pod vplyvom čerstvého sklamania radšej odchádza. Poznávací zájazd. Na ktorého konci má lepšie spoznať samu seba, iste. Autobusom sa privezie do ľubovoľnej ospalej diery, zamestná sa (najčastejšie v bare alebo podobnej reštaurácii, v akej nechala Jeremyho), po mesiaci-dvoch zamieri inam.

Wong Kar Wai pripravuje svoj film ako dobrý zákusok. V základnej vrstve Elizabeth vypisuje Jeremymu zo svojich ciest „klasické“ pohľadnice ako v správnej romanci. Keďže smeruje stále hlbšie do vnútrozemia, prostredie i príhodná vedľajšia dejová línia začnú pripomínať western. Vo dverách baru sa zjaví Rachel Weisz ako femme fatale. Od barového pultu ju sleduje kalnými očami odlúčený, no i tak chorobne žiarlivý manžel (David Strathairn). Veľké emócie => veľké činy. V ešte ďalšej vrstve cítiť dráždivý pach road movie. Nie iba v spojení cesty fyzickej s výpravou do vnútra (generačnej) duše, nie iba diaľkové autobusy: príde aj na peniaze z hazardu a dve krásne baby v kabriolete – popri Elizabeth sa zvezie rozmarná kartárka Leslie (Natalie Portman).

Na rozdiel od inej známej ženskej dvojky sa nesnažia utiecť pred bandou policajtov do Mexika, idú do Las Vegas za Lesliným otcom. Dcérenka potrebuje peniaze. Možno aj trochu lásky, ak by si to bola ochotná priznať. Wong Kar Wai vypĺňa priestor medzi jednotlivými vrstvami bohatou, mnohoznačnou chuťou. Vidieť dáva často iba vonkajšie prejavy pohnútok: gestá, výrazy, rituály. Za nimi kdesi hlboko možno cítiť túžbu po poriadku. Kým Leslie opovržlivo špúli pery rpi hocijakej zmienke o svojom otcovi, oči jej skoro plačú po jeho zabudnutej autorite. Kým Elizabeth k Jeremymu formálne nič nepúta, každou ďalšou z tých tisícov míľ je ich vzťah silnejší. (Už nespomínam, že femme fatale sa síce od muža odlúčila, ale opustiť ho by bolo na ňu asi fakt moc. Motto: ak aj svet nebol chaosom už na počiatku, sami sme ho takým urobili. Nedá sa to vrátiť späť? Ak áno, hneď idem na vec, len čo dopijem tento pohárik.)

V My Blueberry Nights režisér zasadzuje Ameriku, jej kultúru, do vlastného sveta/diela. Z plátna často žmurká taký Chungking Express (1994): fastfood a ústredná dvojica, žánrová pestrosť vedľajších epizód, trapasy pri telefonovaní a všadeprítomná zmyselnosť. Ako dobrý zákusok, aj Wong Kar Waiov svojou zmyselnosťou povzbudzuje a inšpiruje ducha, tj. tú zložku osobnosti, ktorá serie ústami alebo (ako napríklad ja teraz) prstami na klávesnicu.