Momo

Slovensku robia v zahraničí dobré meno popri dokumentárnych celovečerných filmoch hlavne tie krátke. Okrem animovaných sú to však tiež najmä dokumenty. Hraný film to má u nás v každej metráži zložité. Keď sa pozeráme na krátku hranú tvorbu posledných rokov, ťažko nájsť niečo naozaj dobré. Svetlú výnimku v tomto smere predstavuje mladý režisér Teodor Kuhn, ktorý prednedávnom predstavil svoj najnovší film Momo.

Kuhn už vo svojej doterajšej, pomerne plodnej tvorbe, (napr. filmom Stratené deti) ukázal, že je prespektívny. 30 minútová snímka Momo by tak mohla byť nielen vhodným zúročením získaných skúseností, ale verím, že aj prvým výraznejším krokom smerom k divákom i do sveta. Režisér je zároveň aj autorom scenára, s ktorým vyhral cenu programu Midpoint za najlepší krátky film. Úloha pre budúcich filmových tvorcov znela napísať lokálny príbeh, ktorý by mohol fungovať aj medzinárodne. Momo to celkom dobre napĺňa.

Dej je zasadený do bratislavskej sídliskovej všednosti. Ústredný hrdina Michal, prezývaný aj Momo, je futbalista. Má problémy so sebaovládaním a pre bitku počas zápasu je v úvode vylúčený z tímu. Ťaží ho situácia v rodine, film neukazuje ani jeho priateľov. Je osamelý, otca má v base. Nerozumie si ani s mamou a jej novým druhom. Otcov nečakaný návrat z väzenia môže všetko ešte viac skomplikovať, alebo naopak vyriešiť.

Snímka ukazuje tú zložitejšiu alternatívu, akou sa môže život mladého človeka vyvíjať. Svet hlavného hrdinu je však zobrazený oveľa civilnejšie, a tak i bližšie k realite divákov. Nie je plný hiphopu, drog, krádeží, či iného zločinu, ako býva bežné v iných filmoch nastupujúcej generácie mladých filmárov z Bratislavy. Momo tak má bližšie k akémukoľvek divákovi z rôznych kútov Slovenska. Dobrému dojmu napomáhajú aj herecké výkony. V kastingu odviedli tvorcovia dobrú prácu, a vytvorili tak zaujímavú kombináciu hercov.

Popri nehercovi Michalovi Cvečkovi v titulnej úlohe sa tu objavili viacerí známi a ostrieľaní herci. Sám Cvečko zvládol svoju úlohu prekvapivo dobre, režisér to pravdepodobne s nehercami vie. Vhodným výberom bol aj Gregor Hološka z trnavského Divadla Jána Palárika v úlohe brata matky a dobrého kamaráta otca. Ťažko si síce Hološku predstaviť ako zlého človeka, napriek jeho vzhľadu, ale aj v násilných scénach podal uveriteľný výkon. Mimo nich jeho Franke pôsobil prívetivo a neškodne. Ale je v tom určitý zámer, bol v podstate rovnako stratený ako Momo a len sa snažil presadiť v drsnom svete. Veľmi dobrý výkon na pomerne malom priestore podal Attila Mokos ako otec, ale na to sme si u neho už zvykli.

Čo filmu najviac chýba, je skutočná ženská postava. Momova matka ňou nie je, aj napriek tomu, že má v príbehu svoje pevné miesto a objavuje sa v ňom často. Vykreslenie tohto charakteru ostáva ploché a bez skutočných emócií. Nie je to v zásade chyba herečky Ely Lehotskej, Teodor Kuhn vytvoril vyslovene mužský svet. Pri takejto minutáži to však v zásade nevadí, ale pri celovečernom filme by si mal dať na ženských postavách viac záležať.

Ak máte záujem pozrieť si krátky hraný film, Moma môžem len odporučiť. Teodor Kuhn sa touto snímkou odprezentoval ako talentovaný tvorca, ktorého sa určite oplatí sledovať.

---