Moneyball

Americký baseball je veľmi zvláštna hra. Jedni ňou opovrhujú, iní ju naopak zbožňujú. Ako povedal Christopher Eccleston vo filme 60 sekúnd (2000): „Snažím sa vás Američanov pochopiť, ale tento baseball je tak neskutočne nudný!“ No práve v tom sa skrýva čaro celej hry. Zdanlivo suchá šachová partia na ihrisku sa v zlomku sekundy môže poľahky stať napínavou a závratnou, čím v sebe snúbi nezabudnuteľné momenty pre každého fanúšika.

Ako každý šport, i tento má svoje rešpektované a neotrasiteľné systémy, ktoré sú dosť zásadne postavené na štatistikách, ale nie všetko berú manažéri a tréneri do úvahy. Avšak pred desiatimi rokmi generálny manažér Billy Beane prepísal históriu scoutingu hráčov práve na základe komplexného pohľadu na ich štatistiky. Podľa knihy Moneyball: The Art of Winning an Unfair Game od spisovateľa Michaela Lewisa prichádza do našich kín so šiestimi nomináciami na zlatú sošku Oscara film režiséra Bennetta Millera.

Jeseň roku 2001. Baseballisti Oaklandu Athletics práve vypadli v divíznom finále s New York Yankees. Priemerný tím so slabým rozpočtom navyše prichádza o troch kľúčových hráčov a peňazí na kúpu tých drahých niet. Generálny manažér Billy Beane (Brad Pitt) musí nájsť cestu, ako vybabrať s bohatými rivalmi, inak sa Á-čka stanú absolútnym outsiderom nastávajúcej sezóny.

Hľadá odpovede v odsudzovanej teórii Billyho Jamesa, ktorý videl ako základ úspechu štatistickú pravdepodobnosť hráča získať métu a skórovať i navzdory faktu, že môže byť v iných parametroch čajový. Spojí teda sily s nerdovsky vyzerajúcim ekonómom Peterom Brandom (Jonah Hill) a vyzbrojení počítačovou analýzou začnú budovať tím z nedokonalých, ale skórovania schopných borcov. A kde sú body, tam je logicky aj víťazstvo. Postupne uplatňovaná filozofia zvaná Moneyball je síce riziková, pričom hlavný tréner Art Howe (Phillip S. Hoffman) s ňou absolútne nesúhlasí, no prepisovanie historických tabuliek klope na dvere.

„Je neuveriteľné, ako málo vieš o športe, ktorý hráš celý svoj život.“ Mickey Mantle

Jednou zo spomenutých nominácii, ktoré má film možnosť pretaviť koncom februára, je tá za scenár. Jeho autor, Aaron Sorkin, zlatého plešivca raz už získal (za film Sociálna sieť) a, treba povedať, že tento rok by v danej konkurencii úspech nebol prekvapivý. Spolupracoval totiž so scenáristickým hitmakerom Stevenom Zaillianom (aktuálne fincherovka Muži, ktorí nenávidia ženy) a na poli 130-ich minút je badať kus odvedenej práce v podobe bravúrnej zmesky odhodlania, pravého športového napätia a grandióznych konverzačiek.

Samotná minutáž je, mierne povedané, prestrelená, čo je vidno hlavne v poriadne sa vlečúcej prvej polovici, no zmyslom režiséra Millera (oscarový film Capote) je nastolenie atmosféry podobnej skutočnému svetu baseballu. A to mu umožňuje práve scenár umne kombinujúci prvky Billyho súkromia, profesionálnej kariéry a túžby dosiahnuť s tímom Oaklandu výhru posledného zápasu sezóny.

Prítomný športový žargón sa Vám môže zdať sčasti nepochopiteľný, nakoľko pravidlá hry sú samy o sebe komplikovanou záležitosťou a môžu skomplikovať i uchytenie pointy. Avšak tento faktor nie je pre film zásadný a je prítomný len na správne definovanie prostredia témy, no pre nadšencov sa zaiste stane i kľúčovým a bude fungovať ako vzpruha či pocit, že sú vo svojom živle.

Baseball je silno štatistický šport a Miller tomuto faktu podriaďuje aj pravidlá filmu. Tým pádom máme možnosť vidieť mnoho tabuliek, výpočtov, numerických kalkulácií a počuť rôzne teórie a historické fakty tejto zábavky. Tieto súvislosti vyznievajú v rámci fabuly vďaka scenáristom svižne, a tak je prakticky nemožné, aby nezainteresovaného diváka nezaujali, ba priam nudili.

„Ak nevyhráme posledný zápas sezóny, zabudne sa na nás.“ Billy Beane

Film vyniká v interiérovej časti hlavne minimalistickými konverzáciami, najmä pri scénach, v ktorých ústredné duo psychologickými ťahmi zapĺňa medzery v hráčskom kádri. Ale ani samotná akcia v exteriérových priestoroch štadióna sa nenechá zahanbiť. Ak sa už príbeh obracia na samotnú hru, tak hlavne vďaka synchrónnosti atletických pohybov jednotlivých hráčov, spomaľovačkám a roztraseným záberom kamery Wallyho Pfistera (dvorný kameraman Christophera Nolana) stoja dané momenty za to. O sile príbehovej časti nezlomného tímu, ktorú obsahuje takmer každá športovo ladená dráma, netreba ani hovoriť. Navyše sú do obrazu vsunuté i reálne zábery vtedajšej výpravy Oaklandského mužstva a historických míľnikov.

Ťažiskom filmu je však pevná vôľa Billyho dosiahnuť vytúžený titul a byť úspešný. To sa mu ako hráčovi nikdy nepodarilo a film nám ukazuje prostredníctvom flashbackov i túto stránku jeho osobnosti. V tomto kontexte vyznieva honba za baseballovým grálom ako čistá túžba po satisfakcii a uspokojenie samého seba. No Billyho idea zmeniť zažitý systém nám nádherne ukazuje, že veriť v seba a svoje schopnosti sa oplatí, ale zároveň pripomína aj fakt, že nie všetko vychádza na sto percent a cesta k sláve je i tŕnistá. Za všetko vraví už len to, že obetuje pre dosiahnutie cieľa i osobné šťastie a nemá problém zbaviť sa veľmi dobrých hráčov, za čo by ho v inde ako v Oaklande zaiste ubili pálkami. Z tohto dôvodu nepôsobí sladko a tuctovo, ale skôr ľudsky a dokážete s ním súhlasiť prakticky v každom bode.

„Baseballový manažér je nutné zlo.“ Sparky Anderson

Brad Pitt hrá veľmi uveriteľne a sústredene, či sa nachádza v pozícii manažéra tímu alebo otca, takže aj preňho je nominácia na cenu Americkej akadémie zaslúžená. Jonah Hill mu sekunduje nielen vo filme, ale taktiež má rezervované miesto na Oscaroch ako herec vo vedľajšej úlohe. Petra síce stvárnil verne, ale na druhej strane, nedostal dostatočne veľký priestor na sebarealizáciu, aby cenu i vyhral. Pikoškou v prípade jeho postavy je, že bola na Petra Branda premenovaná po tom, čo sa skutočnému asistentovi Beana nepáčil príliš geekovský nádych. Dokonca aj Phillip S. Hoffman zanechá (ako obvykle) veľmi pozitívny dojem napriek faktu, že jeho postava hlavného trénera je odsunutá na vedľajšiu koľaj. V osadenstve tímu sa nachádza aj pár hercov v minulosti pôsobiacich v americkej baseballovej lige. Napríklad Royce Clayton, stvárňujúci postavu Miguela Tejadu, hral v profilige 17 rokov.

Moneyball je pre radového diváka možnosťou vidieť napínavú športovú drámu prvotriednych kvalít, ktorá silno bazíruje na skutočných udalostiach. Pre baseballového fanúšika je to navyše jasná povinnosť a historická epopeja o obľúbenom športe. Filmov so športovou tematikou sa rodí neúrekom, ale po čase sa objaví v žánri taký, ktorý nesporné kvality aj má. A tak ako má americký futbal svojich Víťazov a porazených (Any Given Sunday, 1999), má i baseball popri sentimentálnom Pole snov (Field of Dreams, 1989) svoj Moneyball.

---