Morbius
Stratení chlapci pavúčieho univerza

Priživovanie sa Sony na aktuálnom úspechu populárneho Spider-Mana pokračuje po dvoch Venomoch čerstvým mäsom v podobe (ne)známeho Michaela Morbia. Vesmír záporných hrdinov, ktorí nie sú celkom čistými antagonistami, už však naplno ukazuje svoje šablónovité neduhy.

Režijný rutinér Daniel Espinosa (Život, Dieťa 44) robil čo mohol, no evidentne mu štúdio jeho víziu zopárkrát poprekrúcalo hore nohami. Nehovoriac o viacnásobnom odklade premiéry a následných dokrútkach, ktoré vraj zásadne pozmenili napojenie na vydarené marvelovky. To však nič nemení na tom, že Espinosa vo výsledku doručil nepodarok. Aj zvesti o metodickom herectve Jareda Leta mi prídu v tomto prípade absolútne scestné. Nehrá v ďalšom oscarovom filme transsexuála umierajúceho na AIDS či drogovo závislého skrachovanca. Hrá geniálneho vedca s vzácnou vrodenou vadou krvi túžiaceho vynájsť liek. Väčšie klišé, ako osobnou túžbou motivovaného vedátora, už v komiksovom svete hádam ani nenájdeme. Obohraný námet upírieho pôvodu navyše vykráda legendu o Draculovi zmiešanú s postupmi z Batman začína (2005). Netopiere majú v Hollywoode, zdá sa, svoje čestné miesto.

Z takto prevarených, no stále silných ingrediencií šlo podľa mňa pod dohľadom skúsenejšieho režiséra vytvoriť niečo zaujímavejšie. Človeku sa až cnie za nedoceneným klenotom s Kate Beckinsale v latexe. Zdatnejší scenárista by nezahodil každý náznak možnosti napísať čo i len trochu atraktívnu scénu. Namiesto toho máme povedomý príbeh o dvoch mladých zatratencoch, ktorí trpia nevšedným ochorením, čo ich spája voči okolitému svetu nezlomným putom na celý život. Z ktorého z nich sa asi vyliahne agresívny zloduch? Bude to inteligentnejší Michael (Jared Leto) zvyknutý nachádzať nové východiská alebo utrápenejší Milo (Math Smith) bažiaci po moci?

Nemusíte mať doktorát z psychológie, aby ste dej predvídali až do pretrpeného konca. Je to škoda, pretože istý potenciál tu naozaj je. Diváci, ktorí sú zvyknutí v príbehu na určitú hĺbku a vývoj postáv, však budú nespokojní. Pritom náznaky na bádavejšie preskúmanie rozorvanej mysle geniálneho vedca, ktorý získal a vzápätí odmietol Nobelovu cenu za vedľajší produkt svojej križiackej výpravy, sú prítomné. Chválim aj odklon od pestrofarebných marveloviek určených celej rodine. Morbius desivejším tónom poteší skôr fanúšikov Bladea (1998) a Underworldu (2003).

Nuž, možno v inom vesmíre, v inej komiksovej stajni, tam, kde sa potenciálom s netopierími látkami neplytvá, čaká oveľa hlbší filmový zážitok. Tu dostanete presne to, čo vám sľubuje trailer. Plus na dve minúty Michaela Keatona.

Možno vlažné divácke prijatie Morbia zodpovedným v Sony otvorí oči. Niečo mi však hovorí, že im toto prznenie potenciálu vo vodách priemeru celkom vyhovuje. Dokedy sa dajú nakrúcať originy s hororovým nádychom o antihrdinoch, ktorí vo výsledku ani nie sú zlosynmi? Je nutné hľadať dobro aj tam, kde skutočne nie je? Na tieto otázky odpovede nedostaneme.

Všetko je však relatívne. Ak máte plné tesáky oscarových drám a ste v poslednej dobe odchovaní na ľubovoľnom výplode streamovacích služieb, môže sa vám Morbius javiť ako celkom slušné dielo. Netreba pri ňom veľmi premýšľať. Postavy sú jednoznačné, vieme kto je ten dobrý, kto je ten škaredý a kto na konci zahučí. Efekty nepatria k najhorším, nočné prelety mestom sú celkom vydarené momenty filmu. Svet, ako ho vníma upír obdarený netopierím sluchom a nadľudskou silou bol taktiež vykreslený pútavo, hoci už podobnými víziami lákal ľubovoľný Dracula, Predátor (1987) či kedysi Daredevil (2003) s Benom Affleckom. Na týchto atribútoch si však dal Espinosa skutočne záležať.

Neviem sa rozhodnúť či ma viac rozčuľoval nevhodne obsadený Leto alebo prehrávajúci Matt Smith, ktorý si svoju uvoľnenú kreatúru Mila užíval na môj vkus až príliš. Jared Leto robil čo vedel, doručil uveriteľného vedca so svedomím, trýzneného svojim darom, ktorý vnímal ako kliatbu. Postava Michaela Morbia by však podľa komiksovej predlohy oveľa viac sadla Antoniovi Banderasovi v jeho tridsiatich, či jemu podobnému diabolsky šarmantnému hercovi. Spomeňte si na jeho dokonalé stvárnenie španielskeho šľachtica v Interview s upírom (1994). Alebo zo súčasníkov taký Luke Evans v Dracula: Zrod Legendy (2014). To je ten pravý duch súcitného, no zároveň démonického Michaela Morbia.

Autentických upírov nemôže hrať každý. Leto sa mi síce ako značne nezúčastnený upír celkom nepozdáva, no bol ochotný, dostupný a dostatočne veľká hviezda na to, aby bol o Morbia požadovaný záujem. Ďalšia šablóna Sony originu dokonaná. Stačí to na návštevu kinosály?

---