Mortal Kombat
Oživenie videohernej klasiky

Debutujúci režisér Simon McQuoid oživuje obľúbenú arkádovú videohru z 90-tych rokov. Dodnes sa dočkala 11-tich herných vydaní. Na filmovom plátne sa jej však darilo o čosi menej. Po slušnom spracovaní režiséra Paula W. S. Andersona z roku 1995 prišlo otrasné pokračovanie, ktoré rozbehnutej sérii zasadilo fatálny úder.

Mortal Kombat predstavuje zápas o osud celého vesmíru, v ktorom sa stretnú najlepší bojovníci zo Zeme a tzv. Outworldu. Zápasníci sú obdarení rôznymi nadprirodzenými schopnosťami.

McQuidove spracovanie prináša nadupaný úvod, v ktorom spoznáme dôvod odvekej rivality medzi Sub-Zerom (Joe Taslim) a Scorpionom (Hirojuki Sanada). V klasickom japonskom prostredí sledujeme vynikajúcu scénu s kvalitnými bojovými choreografiami. Po dychberúcom úvode však latka klesne o poznanie nižšie. Zvyšok filmu akoby nakrútil iný režisér. Postavy stvárňujú prevažne nesympatickí predstavitelia, medzi ktorými by ste len márne hľadali známu tvár. Dej je primitívne jednoduchý, chýba určitá osudovosť.

Andersonova verzia ponúkala nadnesene hravé komično a ako bonus skvelého Christophera Lamberta v úlohe elektrizujúceho boha Raidena. Novinka sa viac sústredila na efektné súboje so solídnou choreografiou. Čo sa týka postáv, herecký progres zaznamenali azda len bojovná Sonya Blade v podaní Jessicy McNamee a ukecaný Kano s laserovou iskrou v oku, ktorého zahral Josh Lawson. Zvyšok ázijského ansámblu nestojí s výnimkou úvodnej dvojice legendárnych ninjov za zmienku.

Sub-Zero a Scorpion našťastie držia film na pozerateľnej úrovni. Ich scény majú skvelú atmosféru – scenáristi sa s nimi skutočne vyhrali. Cítiť, že ide o nosné postavy celej značky. Bez nich by sme mali pred očami nemastný výplach porovnateľný s nedávnym Monster Hunterom. Zamrzí, že tvorcovia viac nevyužili božského Raidena. Tentoraz len nepodstatne bliká „ledkami“.

Dočkali sme sa však aspoň niekoľkých inovatívnych prvkov. Bojovníci musia byť označený dračím symbolom zápasu, s ktorým sa buď narodili alebo ho získali zabitím vyvoleného a znak prešiel na nich. V predošlom spracovaní nemali pozemšťania žiadne nadprirodzené schopnosti, tu má každý svoju špeciálnu zručnosť, ktorú musí objaviť a ovládnuť.

Vo výsledku sme dostali 110 minút pozerateľných súbojov s pár zapamätateľnými scénami. Pozitívne hodnotím R-kovú prístupnosť, ktorá povoľuje krvavejšie scény. Agresívnejšie násilie súbojom vo filme pristane.

Po prvotných pozitívnych reakciách na film som však, priznám sa, čakal o trochu viac. Simon McQuoid pripravil pôdu pre pokračovanie, ktoré sa dúfam poučí zo všetkých nedostatkov. Ako akčná jednohubka Mortal Kombat hádam nikoho neurazí. Nečakajte však natešené pocity, ktoré v nás dokázala vyvolať verzia z 1995 už len úvodnými tónmi hlavného hudobného motívu. Tu sa legendárna znelka objaví iba v samotnom závere a to v nevydarenom remixe.