Moxie
Nie je rebel ako rebel

Najnovší režisérsky počin známej komičky Amy Poehler je viac než len prvoplánovou tínedžerskou komédiou, kde jediným vyvrcholením je maturitný ples či zlomené srdce. Posolstvo tejto comming of age drámy je o niečo komplexnejšie, i keď je podávané publiku vcelku prostým spôsobom. Možno preto, aby dôležitosť tejto problematiky pochopil skutočne každý.

Mnoho z nás malo tú noc pred začiatkom školy rovnaký pocit úzkosti ako Vivian. Možno až tak silný, že sa odzrkadlil na veľmi čudných snoch, tak ako v jej prípade. A vlastne sa jej ani nemôžeme čudovať, keďže škola, na ktorú Vivian chodí, nie je práve prívetivá. Plná klišé skupiniek s veľmi špecifickým imidžom, ktoré prepichujú pohľadom každého okoloidúceho, a namyslených športovcov, samozvaných kráľov školy, ale aj obyčajných jednotlivcov s pocitom, že nikam nepatria.

Do tejto kategórie spadá práve Vivian spolu s jej najlepšou priateľkou Claudiou a vždy im to tak vyhovovalo. Nechcú vytŕčať z davu, upozorňovať, alebo, nedajbože, provokovať kapitána futbalového tímu Mitchella. Práve to je jednou z vecí, na ktorú si celá škola vrátane profesorov dáva extrémny pozor, ak sa chcú vyhnúť šikane a jeho nežiaducej pozornosti.

Na Rockportskej strednej totiž existuje akási čudná hierarchia, kde ani samotná riaditeľka nie je v podstate nič viac ako len Mitchellova pravá ruka. Celá škola patrí jemu. Spolu s ním patrí mizogýnii a toxickej mužnosti a vyzerá to tak, že tento systém – nevytŕčaj z davu a budeš v pohode – všetkým na škole vyhovuje. Prvý krok k zmene urobí až radikálna Lucy, ktorá je na škole nováčikom. Aj napriek tomu, že sa snaží pomôcť sebe a ostatným od ustavičných útokov Mitchella a jeho prívržencov, čelí len nesúhlasu zo strany všetkých ostatných študentov a zamestnancov školy, vrátane Vivian, ktorá sa ju pokúša odhovoriť od toho, aby sa zastala samej seba. Neúspešne. Táto konfrontácia Vivian otvorí oči a prinúti ju urobiť niečo, čo od základov Rockportskú strednú školu zmení.

Režisérka Amy Poehler vystupuje vo filme ako Vivianina matka, ktorej rebelské ja zo strednej inšpiruje Vivian, aby sa chopila situácie možno trochu netradičným spôsobom. Založenie anonymného magazínu s názvom Moxie, ktorého hlavou úlohou je dať dievčatám hlas a guráž k tomu, aby sa nebáli byť samými sebou či povedať si svoj názor, však na škole rozpúta obrovskú vlnu kontroverzie. Vidíme, že problém nie je len v namyslených agresoroch, ktorí sú presvedčení o tom, že s trochu šarmu dostanú všetko (to perfektne stvárnil Patrick Schwartzeneger v úlohe Mitchella), ale je aj v ľuďoch ktorí si myslia, že takto to má byť, že aj tak sa nič proti tým „väčším“ nezmôžu.

Moxie a jeho anonymná zakladateľka sú v tomto príbehu braní ako znak rebelantstva a vzdoru. Vivian sa síce odhodlala bojovať s temnou stranou patriarchátu, ale len pokým môže byť navonok stále tá šedá myš a splývať s davom. Byť rebelom totiž nie je správne – je to niečo, kvôli čomu zostanete po škole, kvôli čomu dostanete domáce väzenie a zápis od triednej. Ale prečo by dievča malo byť nazývané rebelkou, keď sa rozhodne dať stopku nežiadúcemu správaniu zo strany chlapcov a mužov?

Tamara Chestna a Dylan Meyer tvorili scenár podľa rovnomernej knižnej predlohy od Jennifer Mathieu, pričom nekládli veľkú pozornosť na vytvorenie jedného konkrétneho záporáka (teda možno okrem samotnej riaditeľky školy). Namiesto toho sa dej skôr zameriava na postoje a správanie mladých ľudí, ktoré sú typické nielen na amerických školách. Vivian, ktorú stvárnila Hadley Robinson, si prostredníctvom distribúcie magazínu Moxie časom tiež konečne uvedomila, ako veľmi sú dievčatá z Rockportu v najlepšom prípade prehliadané a v najhoršom prípade zneužívané a napádané systémom a ich spolužiakmi. No boli toho schopní aj ostatní?

Našťastie je rok 2021 a takzvaná generácia Z má, čo sa týka tohto globálneho problému, veľmi jasno. Cieľovou skupinou tohto filmu bola práve táto generácia, ktorá bojuje za zrovnoprávnenie pohlaví asi najusilovnejšie a motivuje k tomu aj staršie ročníky. Tie však tínedžerské teen coming of age filmy ako Moxie (v češtine Ranařky) vo veľkom neregistrujú. Vo svojej postate je Moxie vcelku zaujímavou snímkou, ak sa chcete vyhnúť stereotypu zamilovaného príbehu z americkej strednej školy, i keď možno s trochu menšou dávkou humoru, než by sa predpokladalo vďaka režisérke Amy Poehler, ktorá má ku komédii veľmi blízko. Na druhej strane, veľkolepého vyvrcholenia ani zápletky sa nedočkáte.

---