Mrazivá pomsta
Opakovane pluhom proti mafii

Nestáva sa príliš často, že by si režisér európskeho hitu nakrútil aj svoj hollywoodsky remake. Nórsky filmár Hans Petter Molland nechcel riskovať, že mu jeho čiernohumornú severskú jednohubku Boj snežného pluhu s mafiou (Kraftidioten, 2014) sfušuje štúdiom najatý ignorant a rozhodol sa svoj domáci úspech zopakovať.

Pôvodné eurozasadenie príbehu prispôsobil americkým reáliám, zločinných Srbov vymenil za relevantnejších Indiánov, prifúkol sa rozpočet a hor sa znovu vyrozprávať príbeh pomsty podávanej za studena. Až zarážajúci je minimálny pomer odlišností deja s originálom. Okrem vyššie spomenutých prvkov sledujeme totožný sled udalostí, dokonca s identickými zábermi kamery. Molland neponechal nič náhode a vylepšil len drobnosti, ktoré má šancu spozorovať divák, ktorý si pôvodný „pluh“ pozrel pár dní pred premiérou remakeu.

V kocke ide o to, že drogová mafia omylom odstráni syna miestnemu cestárovi Coxmanovi (Liam Neeson), ktorého práve ocenili ako Občana roka. Cena za dobre odvádzanú prácu ho zastihne na hranici profesijného vyhorenia a novú iskru nádeje vo zvädnutom vzťahu s manželkou (Laura Dern) nadobro pochová strata jediného syna. Od samovraždy ho delila len v poslednej sekunde započutá informácia o okolnostiach, ako sa jeho jediný potomok zaplietol s drogovými dílermi.

Zvyšok nemá zmysel prezrádzať, frustrovaný daddy Neeson naštartuje snežný pluh a ukáže lokálnej mafii zdrvujúcu silu severského mrazu. Humor je podávaný v neškodných dávkach, precvičí váš morbídny jemnocit. Liam ide na pol plynu, predsa len by mu nikto nezožral vražedné zručnosti likvidátora z 96 hodín, keďže aktuálne prevažne odhŕňa sneh a vyhýba sa otravnej manželke.

Obrazovým a hudobným ladením sa účelovo navodzuje atmosféra seriálového či filmového Farga. Faktom je, že za určitú poetickosť ubúdajúcich členov znepriatelených gangov by sa nemuseli hanbiť ani uznávaní bratia Coenovci. Vďaka výskytu Indiánov sa v scenári objavilo zopár žoviálnych perličiek, ktoré by v originálnej srbskej línii nedávali zmysel. Pre tento pestrejší základ mám radšej novú verziu.

Indiáni predstavujú tradičných gangstrov, ktorí bojujú o svoje kultúrne teritórium, zatiaľ čo mladý húževnatý kokaínový kráľ, prezývaný Viking (Tom Bateman), uzurpuje nový svet zdedený po otcovi, ktorého sa zúfalo snaží prekonať. Ambiciózny mladík, povolaním syn, je možno najzaujímavejšou postavou filmu. Bateman svojím herectvom osciluje medzi temnotou požieraným Joaquinom Phoenixom a hlasovým prejavom Heatha Ledgera v Temnom rytierovi. Tak ako tak, cítiť určitý jokerovský potenciál. Toma si môžeme pamätať aj z nedávnej Vraždy v Orient Exprese (2017).

Čo by som Mrazivej pomste, rovnako ako jej predchodcovi vytkol, je prepálená dĺžka, ktorej by neuškodilo okresať o dobrých 20 minút a desať zbytočných postáv. Film by získal na drive a nenútil nás sledovať osudy charakterov hodných rozvíjania v desaťdielnom seriáli. Na plátne sa toho deje skutočne neúrekom a hlavne v druhej polovici ide postava titulného Coxmana nenápadne do úzadia.

Liam Neeson tu nemá veľmi čo hrať, no aj tak sa mi do úlohy masakrujúceho snežného muža hodil viac ako jednotvárny Švéd Stellan Skarsgard. Hans Petter Molland zopakoval svoj severský vtip s o niečo lepšími výrazovými prostriedkami a prepašoval do neho o čosi viac podnetov na premýšľanie. Vo výsledku je to však, rovnako ako na prvýkrát, stále tá oddychová gangsterka, ktorú nemožno brať príliš vážne.

---