Originálny názov: Dead but not buried
Žáner: animovaný`@
Minutáž: 80 minút
Krajina: Veľká Británia
Rok: 2011
Prístupnosť: MP ?
Réžia: Phil Mulloy
Scenár: Phil Mulloy
Phil Mulloy už v titule svojho celovečeráku presviedča, že fascinácia morbiditou, ľudskými pokleskami a exkluzívny čierny humor ho stále neopustili. Dokonca som ochotný tvrdiť, že „údel človeka“ je v Mullovoyom ponímaní čoraz nezmyselnejší a krutejší. Prevažne vlastnou, teda človečou vinou. Mulloy, aj keď operuje s logickým systémom, ktorý sa so štandardnou metodológiou míňa o svetelné roky, neospravedlňuje ani svoje pohnútky, ani svojich hrdinov zásahmi vyšších či extraterestriálnych bytostí a síl. Tie nanajvýš zaznamenávajú ľudské príbehy s rezignovaným povzdychom nad našou nepoučiteľnosťou, nad plytvaním – podľa doterajších poznatkov – vo vesmíre dosť zriedkavej životnej energie.
Mŕtvy, no nepochovaný je druhým dielom christieovskej trilógie, načatej titulom Goodbye, Mr. Christie. Celovečerné spracovania vychádzajú z Mulloyovho skoršieho seriálu o rodine Christieovcov. Podľa informácií v prológu pán Christie, akože typický anglický gentleman, sa z neznámych dôvodov rozhodol prekopať zo svojho domova až do Austrálie. Záchranná akcia bola neúspešná a úrady prehlásili pána Christieho za mŕtveho. Nielen jeho manželka sa však s takýmto výsledkom nechce zmieriť. Zakrátko objavia ďalší tunel, spojený s Christieho tunelom na mieste, kde záchranári mali podľa predpokladov nájsť jeho už mŕtve telo. Ako inak, telo chýba. Stopy vedú k istému Yakamotovi, ktorý je buď skvelý animátor (nepochopený americkým publikom), geniálny vedec alebo masový vrah. Alebo je všetko dovedna a napriek zdaniu nie je Japonec, pretože podľa japonských oficiálnych miest nikto v Japonsku sa nevolá Yakamoto, zato niektorí Američania áno. Po mistrovi Christie a po jeho únoscovi Yakamotovi začne pátrať misis Christie, zožieraná výčitkami svedomia. Nasleduje ju celý húf hľadačov, prevažne z majetkových pohnútok. Christie po sebe zanechal nezmerné bohatstvo: najväčšiu zbierku Tesco nálepiek na svete. To je dostatočný dôvod, aby sa jeho príbuzenstvo in memoriam „neočakávane“ rozmnožilo.
Ak vás bombardovanie faktov a odosobnených, počítačovo generovaných dialógov unaví, zakrátko z celého deja ostane len guláš identít. Aj zbierka nálepiek je možno niečím úplne iným. Režisérov typický mix reálnych kuriozít, poloprávd a čistej fikcie, kde nič súvisí so všetkým, dosahuje úroveň virtuozity, pretože pointu netreba hľadať inde než v samotnom mixe (niežeby autor v hľadaní bránil). Akciu Mulloy už tradične obmedzuje na minimum, filmu dominujú animované „hovoriace hlavy“ s typizovanými identifikačnými znakmi pre každú postavu. Yakamoto má pretiahnuté oči a jeho elektronicky modifikovanú angličtinu, skoro nezrozumiteľnú, Mulloy v štýle reality TV dopĺňa titulkami. Kňaza identifikuje náznak bieleho golierika. Francúzskeho milovníka Ramona frajerská náušnica a opäť prízvuk. Reportérku Tinu vecný, objektívny tón (aj keď oznamuje svoj pád z lietadla do oceánu plného žralokov). Najmladšiu generáciu – Christieho syna Terryho a jeho „frajerku“ Tracey celá séria klincov, krúžkov a iného magnetického bordelu v každom kúte hlavy.
Mulloy sa doslova vyžíva vo fyzickom a psychickom mrzačení svojich postáv: každá zlá predtucha sa vyplní do bodky aj s následkami. Prevažne statický obraz pôsobivo obohacujú fragmenty „reálneho“ sveta; napríklad, keď Mulloy približuje prostredie Islandu, kam sa pani Christieová dostáva pri hľadaní svojho manžela, pomocou mapy ostrova. Zžieravý cynizmus, relativizácia posterových hodnôt mileneckej, manželskej, súrodeneckej, kresťanskej a inej lásky sa v snímke stupňujú do príšerných dimenzií. Keď sa zdá, že takýto marazmus sa už nedá vydržať, záverečný zvrat odsúdi všetky charaktery do pekiel hlbších než najzávratnejšie sopečné tunely. Je to ohromná sranda, hip-hopová či ktorá módna vlna na ňu kedysi priľahla prívlastkom „sick“, čiže chorá.
