Ak niečomu popularita rastie, môžete sa spoľahnúť, že bude aj klesať. Zažili to filmové muzikály, zažilo to tridéčko a možno sa šťastie odvracia aj od filmových vesmírov – alebo minimálne od tých filmov, ktoré na štart toho svojho univerza ešte len ašpirujú. V máji sa zo svojho sna o filmovom dobrodružstve na pokračovanie prebudil Guy Ritchie, teraz sa zas rozplýva sen štúdia Universal o rozprávkových zárobkoch – na plánoch s ohláseným Dark Universe by vraj finančný či divácky neúspech Múmie nemal mať vplyv. No uvidíme.
The Mummy
akčný, dobrodružný, fantasy
2017 / 110 min. / MP 12
USA
Réžia
Alex Kurtzman
Scenár
David Koepp, Christopher McQuarrie, Dylan Kussman, Jon Spaihts, Alex Kurtzman, Jenny Lumet
Herecké obsadenie je sľubné, no výsledné filmy môže pokaziť všeličo od scenára, cez režiséra, strihača až po skladateľa. Pri Múmii sa to celé asi zvrtlo už pri kástingu. Veď, nalejme si čistého, Tom Cruise už má 55 rokov. Vyzerá obdivuhodne, to áno, ale už by mohol aj sám dostať rozum a prestať hrať postavy, ktoré preťahujú takmer o polovicu mladšie ženy.
Miesto toho by Cruisova postava Nicka Mortona lepšie pasovala na podstatne mladšieho parobka. Cruise totiž hrá neposlušného vojaka, egocentrického mača, ktorý má v sebe taký osobnostný zmätok, že by mu ho závidel hocktorý tínedžer. Nevie, kým by rád bol, koná impulzívne a bez rozmyslu. Viem, dokonalé pre akčný film – no čo s takým naskrz nemilým hlavným hrdinom, ktorý neutiahne ani len jeden film, nieto ešte ďalšie?
Napadne vám, celkom rozumne, že veľkofilm nemôže v takej veľkej miere stáť len na postaršom akčnom hercovi. Cruise má, samozrejme, aj side-kicka. Je tam, aby z času na čas divákov rozosmial, nie však pričasto, aby zas nezavadzal. V jemne sado-maso kamarátstve sa ocitol komik Jake Johnson. Samoúčelnosť jeho postavy je podčiarknutá tým, že z neho urobia ducha už v prvých momentoch filmu, a tak sa skrátka zjavuje a mizne podľa potreby.
Nuž, prejdime na ženské. Zatiaľ, čo vo vedľajšej sále stále nakopáva zadnice Wonder Woman, v Múmii je z hlavnej ženskej postavy, archeologičky Jenny Hasleyovej, len tradičný prívesok. Sem-tam vynadá Cruisovi, inokedy ju to k nemu ťahá, raz za pol hodinu sa nechá zachrániť. Nemá síce veľmi koherentnú osobnosť (vlastne neviem nájsť jediný prívlastok, ktorým by som ju aspoň nejako opísala), no motivuje titulného hrdinu a je v zábere. Nič viac od nej scenár nežiadal.
Jenny Hasleyovú stvárnila britská herečka Annabelle Wallis, ktorá si, mimochodom, zahrala aj jednu z postáv v Ritchieho Kráľovi Artušovi, ktorý ašpiroval na šesť dielov. Nebudem v duchu egyptských kliatob hľadať súvislosti tam, kde nie sú, rada by som len dodala, aby ste nad ňou ešte nelámali palicu. Wallisová si urobila meno už pred pár rokmi, keď hrala vo vynikajúcom seriáli Peaky Blinders. Pamätné je najmä jej pôsobenie v prvej sérii, verím teda, že v budúcnosti postačí, ak uprednostní lepší scenár pred finančnou odmenou.
Azda najlepší dojem zanecháva povestná Múmia, teda princezná Ahmanet v podaní Sofie Boutella. Pôvodne tanečníčka podáva, paradoxne, najpútavejší výkon. Pokojne sa môže stať, že sa zo všetkých postáv držíte palce práve jej. Veď ako jediná vie, čo chce a jej jednanie dáva zmysel. Teda okrem toho, že sa z nejakého nejasného dôvodu musela spriahnuť s bohom smrti, aby zarezala celú svoju rodinu, ale to je prológ, tomu netreba venovať priveľa pozornosti.
Scenáristickými dierami sa vyníma najmä tajná agentúra, ktorá samu seba pasovala do roly ochrancu sveta pred zlom. Na jej čele stojí Russell Crowe ako Dr. Jeckyll. Aby mu scenár nebol nič dlžný, dostane príležitosť predstaviť svoju origin story. Zhrnie ju v zopár vetách, ktoré by rady zneli vznešene – ako báj –, no v kontexte filmu ide len o ďalší balast. Každopádne, tajná organizácia, ktorá by, tipujem, mala byť jadrom filmového vesmíru, vás prekvapí krehkými bezpečnostnými protokolmi.
Najprv sa presvedčíte, že pán Hyde dokáže nad Dr. Jeckyllom získať nadvládu akosi prirýchlo a potom celú organizáciu položí na kolená málo iniciatívny personál. Tak napríklad, keď vidíte kolegu kráčať so sekerou k rozvodnej skrini, skúste ho zastaviť. Dá sa predpokladať, že nekoná v dobrej viere.
Toho, čo vo filme skrátka nefunguje je ohromujúco veľa. Človeku sa až cnie za Múmiou z roku 1999. Dobrodružná komédia, ktorá divákov ohúrila digitálnymi efektmi a získala si ich vyšperkovaným scenárom s B-éčkovým fílingom, sympatickými postavami a výborne obsadeným hereckým ansámblom. Rozkošne krehká Rachel Weisz v roli náruživej archeologičky, jej ľahkovážny brat v podaní Johna Hannaha, ešte aj ten Brendan Fraser a jeho groteskná galantnosť – ach, kde sú tie časy?
Aktuálna Múmia si od tej z roku 1999 čosi požičiava: prológ vysvetľuje staroveké súvislosti a cestu k tajným skrýšam egyptskej civilizácie odkryje vojnový konflikt, umne zakomponovaný do aktuálneho kontextu bojov v Iraku a ničenia bohatého kultúrneho dedičstva predkov. Tam sa ale podobnosti končia. Ak niečo dosiahla Múmia z roku 1999, tak to bolo prinavrátenie viery v nekonečné možnosti filmového média – tá aktuálna Múmia len dokazuje, že neobmedzené možnosti pre niekoho skrátka znamenajú, že žiadna možnosť zárobku nezostane nepreskúmaná.