Munich – The Edge of War
Sympatická špionážna dráma

Netflix ma posledný piatok celkom potešil uvedením adaptácie románu Mníchov (Slovart, 2018) môjho obľúbeného britského autora Roberta Harrisa. Ten sa tematike druhej svetovej vojny venuje pravidelne. Osobne mám síce radšej jeho iné knihy, ale ide o veľmi dobrého autora, ktorý sa nebojí kombinovať históriu s fikciou. Vždy sú však čitateľovi zreteľné jeho zámery. V prípade tejto knihy ide jednoznačne o obhajobu britského premiéra Nevilla Chamberlaina a vysvetlenie dôvodov, prečo sa Veľká Británia a Francúzsko rozhodli obetovať československé Sudety v tom, čomu sa u nás hovorí Mníchovský diktát, či dokonca Mníchovská zrada.

Zatiaľ čo Harris, na pozadí napínavého špionážneho príbehu, v románe poctivo argumentuje, film v tomto smere až tak dôsledný nie je. A hoci ostáva obhajobou Chamberlaina, komplexnú politickú a vojenskú situáciu, v ktorej sa nachádzal a v ktorej sa formovali jeho (ani v tej dobe nie vždy populárne) rozhodnutia, nevysvetľuje dostatočne. Divákom v iných krajinách to asi postačí, ale na Slovensku a v Česku sa kvôli tomu bude snímka stretávať skôr s negatívnymi reakciami. Pritom viacrozmerné pochopenie toho, čo sa v roku 1938 naozaj stalo, by nám nebolo na škodu.

Munich – The Edge of War (Mníchov: Na prahu vojny) sa odohráva počas niekoľkých dní roka 1938. Hlavným hrdinom je Hugh Legat (George MacKay), mladý zamestnanec britského ministerstva zahraničných vecí, ktorý pracuje priamo pre premiéra (Jeremy Irons) ako asistent. Nemecko tlačí na Československo, od ktorého pod hrozbou vojenskej invázie vyžaduje odstúpenie pohraničných Sudet. Británia váha, ako postupovať a Chamberlaine stále dáva prednosť diplomacii. V Nemecku sa v tej dobe na ministerstve zahraničných vecí formuje malý odboj, do ktorého patrí aj Legatov spolužiak z Oxfordu Paul von Hartmann (Jannis Niewöhner). Keď získa tajný dokument, ktorý odhaľuje Hitlerové skutočné plány v Európe, rozhodne sa ho dostať k Britom skôr ako uzavrú s Hitlerom dohodu.

Snímka je po remeselnej stránke urobená naozaj bezchybne. Réžie sa ujal u nás neznámy, ale skúsený nemecký režisér Christian Schwochow. Odviedol síce veľmi dobrú prácu, ale osobne by som bol radšej, ak by film strávil viac času priamo v Mníchove a sugestívnejšie vykreslil strach a úzkosť, ktorá ide z Tretej ríše v knihe. V tom bola totiž skutočná sila Harrisa v tomto inak pomerne jednoduchom príbehu.

Celkovo si asi mohol režisér aj spolu so scenáristom Benom Powerom dovoliť o niečo dlhšiu minutáž, prípadne niektoré prvky, ktoré nerozvinuli naplno, radšej úplne vyhodiť. Ide napríklad o krátku dejovú líniu s manželkou Hugha Legata, ktorá tu pôsobí tak akurát nerozumne, pričom kniha dávala ich problémom a jej správaniu podstatne lepšie základy. Škoda aj úplného vynechania zástupcov Československa, ktorí boli v meste prítomní, aj keď sa rokovaní nemohli zúčastniť. Akurát Legat sem tam Československo spomenie, ale kvôli opakovane chýbajúcej reakcii okolia to pôsobí zvláštne. Celkovo je formovanie dohody odbité ešte rýchlejšie, ako to bolo v skutočnosti, čo snímku oberá o cenný čas v Mníchove.

Napriek nedostatkom je to však napínavá snímka, ktorá dokáže zaujať. Akurát si z nej možno už na druhý deň nebudete veľa pamätať. Neprináša totiž naozaj silné momenty, ani pamätihodné dialógy, či monológy, čo by sme od v podstate politického thrilleru mohli očakávať. Režisér so scenáristom a aj viacerí mladí herci však ukazujú zaujímavý potenciál. Georga MacKaya dokonca kuloáre spomínajú ako možného budúceho Jamesa Bonda. Ak by to tak bolo, bude to úplne iný Bond, než na akých sme boli doteraz zvyknutí.

Munich – The Edge of War nenaplnil potenciál knižnej predlohy, čo je vždy nesmierne náročná úloha, avšak tieto menšie Harrisové knihy sa na sfilmovanie vyslovene hodia. Treba ich však správne dramaturgicky uchopiť. Ben Powers je síce dramaturg a adaptácie už robil, ale v divadle.

---