Muž vo vlaku, 2018 © Lionsgate Muž vo vlaku, 2018 © Lionsgate

Liam Neeson ide vlakom z práce. Začína to ako nejaký vtip, v tomto prípade je to ale to najdôležitejšie, čo sa v najnovšom počine režiséra menom Jaume Collet-Serra odohrá. A teda ešte pár vrážd a trošku toho Neesonovho džentlmenstva.

Originálny názov
The Commuter

akčný, triler
2018 / 104 min. / MP 15
USA / Veľká Británia / Francúzsko

Réžia
Jaume Collet-Serra
Scenár
Byron Willinger, Philip de Blasi, Ryan Engle
Režisér a predstaviteľ hlavného hrdinu si podali ruku a dohodli spoluprácu už po niekoľkýkrát, predtým napríklad vo filmoch Prenasledovaný alebo Non-Stop. Prerod Liama Neesona na trilerového, možno až akčného hrdinu už divácka verejnosť akceptovala do takej miery, že niektorí azda pomaly čakajú, že z jeho filmov sa stanú seagalovky.

To tak trochu je, a tak trochu nie je pravda. Na jednej strane sú jeho postavy predstaviteľmi čistých, mravných a morálnych princípov, neraz bojujúcich s vlastným svedomím a zásadami. Na druhej strane, filmy s Neesonom nefungujú podľa jednej šablóny, scenár sa snaží diváka prekvapiť a nehrá sa na to, že konečný užívateľ je len niekto, kto prišiel do kina na hodinu a pol, aby nechal odpočinúť svoje mozgové bunky.

Čo ponúka Muž vo vlaku? No, v prvom rade, nie celkom šťastný distribučný názov pre Slovensko. Evokovalo totiž nejaké spojenie s filmom Dievča vo vlaku. Okrem toho vlaku však zrejme o žiadne spojenie nejde (ak hej, opravte ma). Sčasti sa vo filme pozeráme na akčný triler odohrávajúci sa zväčša v prímestskom vlaku. To okrem klaustrofobických pocitov a využitia vražedných nástrojov, ktoré tento druh dopravy ponúka, prináša aj desiatky skrytých aj odtajnených odkazov s „poučením na záver“ (lebo niekedy nevieme o tom, s kým cestujeme, čo sú ľudia vo vedľajšom kupé zač a bla bla bla…). Občas je to klišé, až sa človeku nechce udržiavať očný kontakt s plátnom. Ťažko povedať, či sa mu dalo vyhnúť, pre účel krimi zápletky je to však do istej miery v poriadku.

Rovnako tak, ako je v poriadku občas zmätená kamera, najmä pri akčných scénach. Stiesnené vlakové priestory totiž prinášajú málo a zároveň veľa možností na zachytenie všetkého podstatného. Niekedy sa možno človek pozastaví nad tým, či to-ono konkrétne násilné konanie má fyzikálny aj logický základ. Nedeje sa to však často, na akčných scénach ani snímka nestojí.

No, nestojí ani na brilantne prepracovanej zápletke. O to sa však zrejme ani nesnaží. Tvorcovia skôr núkajú mix emócií, akcie a napätia, ktoré k takémuto filmu patrí.

Muž vo vlaku, 2018 © Lionsgate


V úvode máme šancu ísť na exkurziu do života Michaela McCauleyho. V krásnom dome s podarenou rodinkou žijú šťastne až kým… Michael nedostane výpoveď. Nie je práve najmladší, na krku má hypotéku, syn sa chystá na vysokú školu (a v USA sú teda pekne drahé!), a tak sa Michaelovi veľmi pomaly a nenápadne rútia plány. Manželke o svojom konci v práci nepovie, chce si to nechať na doma. Vo vlaku však dostane neznámu spolucestujúcu, ktorá mu dá neodolateľnú ponuku – stotisíc dolárov, ak príde na to, kto do vlaku nepatrí.

Poisťovací agent Michael je bývalý policajt, korunka poruke sa mu zhodou okolností zíde, a tak (s láskou v srdci a úsmevom na perách) ponuku prijme. No a neskôr zistí, že to veru nebol rozumný ťah. Napríklad preto, že pri jeho „hre o peniaze“ začínajú padať za obeť ľudia, ktorí s ním sedia vo vlaku. A on sa preto musí boriť s výpadkami signálu, drzosťou spolucestujúcich aj s bitkou, za akú by sa nehanbil ani Bruce Willis skrížený s Arnoldom Scharzeneggerom.

Mužovi vo vlaku chýba väčšia originalita príbehu. Pretože bez nej je to len dobré béčko, ktoré tak trochu kopíruje vyššie spomenutý Non-Stop (len v inom dopravnom prostriedku, z ktorého sa nedá vystúpiť). Aj vďaka tomu, ale aj kvôli mnohým klišé a príliš jednoduchej zápletke film neprekročí svoj tieň. Otázkou je, či to vôbec tvorcovia chceli. To nevieme, pravdou však je, že šanca by tu aj bola. Navyše, pozorný divák neprehliadne miestami až podozrivo jednoducho zmýšľajúce konanie hrdinov, ktorému len ťažko uveriť.

Muž vo vlaku, 2018 © Lionsgate


Ak by sme sa však pozerali na film, ktorý má ambíciu „byť dobrý“, tak to sa zrejme Collet-Serrovi podarilo (bez ohľadu na zárobky). Ak mal ambíciu ponúknuť zopár akčných scén a zároveň priniesť aj trochu dramatického pohľadu na život muža zodpovedného za rodinu, aj to sa podarilo. A navyše to dobre znie v súzvuku s akčným žánrom a trilerom, ktoré tu majú zastúpenie. Spoločná chémia týchto prvkov spôsobí, že sa počas hodiny a pol divák nenudí. Na druhý deň však na film (z vyššie spomenutých dôvodov) zabudne.

Do budúcna by možno bolo fajn, keby sa skúsilo pracovať viac aj s vedľajšími postavami. Čosi je o ich príbehu naznačené, dostanú však bolestivo málo času. Pritom ich hrajú herci, ktorí by dokázali charakterovú rolu zvládnuť – viď duo Vera Farmiga a Patrick Wilson, ktorí spolu hrali v oboch dieloch V zajatí démov, Sama Neilla z Jurského Parku či Jonathana Banksa, ktorý prirástol k srdcu každému fanúšikovi seriálov Breaking Bad a Better Call Saul. Liam Neeson je fajn, dostať ho do hlavnej postavy je fajn, nedať mu však žiadneho sparing partnera, to už fajn nie je.

Do kina sa na to však oplatí ísť. Viac ako nad posolstvom budete cestou z neho premýšľať nad tým, do akého dopravného prostriedku pošle Neesona režisér najbližšie.