My
Nečakajte druhé Uteč

Je až zarážajúce, ako sa po jednom filmom dokáže aj dnes niekto korunovať za majstra filmového žánru. Jordan Peele to zvládol s nečakaným megahitom Uteč a odvtedy sa stal horúcim zbožím. O jeho novej snímke My by sa dalo hovoriť ako o duchovnom nástupcovi jeho režisérskej prvotiny a v niektorých smeroch tak aj naozaj pôsobí. Ako ste sa však z titulku dozvedeli, nečakajte druhé Uteč. Šablóna je možno rovnaká, bizarnosť samotnej snímky je však na oveľa väčšej úrovni.

Všetko sa to začína príchodom štvorčlennej rodiny na dovolenku. Už po pár minútach strávených s ich matkou budete tušiť, že to pôjde celé dokelu. A ono aj pôjde, štýlom tak bizarným, že ešte teraz neviem, či je to úmysel alebo nechcené vyústenie.

Po tom, čo rodina v noci stretne pred domom svojich dvojníkov s nožnicami v rukách, by človek čakal, že sa konečne rozbehne ten sľubovaný horor. A tu práve nastáva ten rozkol, ktorý fanúšikov žánru môže veľmi nahnevať. Mnohé scény, ktoré majú pôsobiť hororovo a vytvárať tiesnivú atmosféru, sú vzápätí roztrieštené humornými vsuvkami. Zo začiatku som si nebol istý, či je to len náhoda, no sledujúc scénu po scéne sa zdalo, že Jordan Peele robí akúsi satiru na hororový žáner. Pokiaľ si však užívate päť minút tiesnivej atmosféry a tú vám preruší scéna, pri ktorej sa smeje celé kino, nepôsobí to príliš dobre.

A pritom nie je problém v žánri samotnom. Úplne pochopím, ak si dnes niekto po prvýkrát pozrie prvý Halloween, a prídu mu scény, ktoré majú pôsobiť hororovo, smiešne. Vtedy bola prirodzene latka hororu posunutá úplne inde a vkus diváka je čoraz náročnejší. My však nemá problém s akousi staromódnosťou jednotlivých scén, práve naopak. Snímka je veľmi moderná po všetkých stránkach.

Keďže sa dá hovoriť o duchovnom nástupcovi Uteč, môžeme to vidieť najmä v audiovizuálnych postupoch. Každý zvuk vo filme je precízne umiestnený a ústredný hudobný motív miestami vyvoláva husiu kožu. Soundtrack je perfektný a jedna zo záverečných scén filmu je audiovizuálny majsterštik. Veľa tomu pomáhajú aj skvelí herci, ale som si istý, že ak by nešlo o prevažne afroamerickú rodinu, film by mohol skutočne skĺznuť do čistej paródie.

Nebol by to ale Jordan Peele, keby si pre nás nepripravil aj nejaké šokujúce odhalenie. Ako film ubiehal do konca, čakal som, kedy mi ukáže svoju genialitu a nejaký naozaj šokujúci zvrat. Tie sa dostavili hneď dva, posúdenie ich šokantnosťi však nechám na vás. Na mňa to pôsobilo príliš doslovne. Je to ako keby sa režisér miestami chcel priblížiť k filmom ako Prekliaty ostrov alebo Počiatok, ktorých konce vyvolajú diskusie a zároveň šokujú.

Zatiaľ čo v spomínaných filmoch sa to podarilo, tu sledujete po celý čas jeden veľký bizár a jeho ,,šokujúce“ vysvetlenie pôsobí nasilu. Budovanie postáv, ich charakterov a zápletka sľubuje veľký potenciál, no vysvetlenie toho všetkého je príliš rýchle a umelé. Navyše nedostanete odpovede na všetko a práve tie zaujímavé veci, ktoré som ako divák chcel vidieť alebo aspoň o nich počuť, som rozuzlené nedostal.

Miesto toho, aby sa Jordan Peele sústredil na budovanie sveta a lepšie uchopil skutočne odvážny koncept, neodpustil si svoje satirické prvky. Tie mu, bohužiaľ, v tomto prípade nevyšli a je to naozaj škoda. Mohol to byť film roka a miesto toho sme sa dočkali priemerného hororu s nenaplneným potenciálom.

---