My Policeman
Montáž zlých životných rozhodnutí

Prime video sa od štvrtého novembra pýši novým a zdanlivo aj sledovaným filmom. Nenáročným divákom bude na prilákanie stačiť jedno meno – Harry Styles. Či je to okrem sledovanosti aj zárukou kvality však nie je jednoznačné.

Okolo hereckých zručností Harryho Stylesa je už istú dobu v médiách šum. Chválu až ošiaľ jeho fanúšikov strieda odpor a miestami až nenávisť cinefilov. A potom sú tu ešte aj tí, ktorí proste nedokážu odolať vizuálu Stylesa ako gaya. V tomto prípade je veľmi ťažké nájsť akúsi strednú cestu, no myslím si, že stojí za to dať mu šancu. My Policeman od režiséra Michaela Grandagea, známeho predovšetkým v divadelnom svete, je takmer vo všetkých smeroch oveľa umiernenejší v porovnaní s promo fiaskom, ktorým bol dlho očakávaný film Neboj sa, zlatko. Síce nezískal publicitu takého rázu, napriek tomu sa o ňom hovorí čoraz viac.

Vhodnou cieľovou skupinou pre film sú fanúšikovia romantických drám, ktorí sa radi nechávajú vtiahnuť do životov na plátne a nepotrebujú veľa akčných momentov na udržanie pozornosti. My Policeman je retrospektívny príbeh, ktorý spolu s jednou z hlavných postáv Marion (Emma Corrin) čítame z denníka Patricka – staršieho muža paralyzovaného mozgovou porážkou, ktorého sa Marion rozhodla zobrať pod krídla, avšak jej manžel Tom ho nenávidí. Dozvedáme sa, že kedysi bol vzťah medzi Marion a Tomom priam idylický. Zábery sú plné klišé a milého kontrastu medzi kultúrne nevzdelaným policajtom a učiteľkou s vášňou pre umenie. Atypická dvojica si k sebe napokon prostredníctvom vecí, ktoré boli obidvom cudzie, nájde cestu. Rozkvitajúci pár však čoskoro naruší Patrick a časom dávame za pravdu porekadlu, že traja sú skutočne dav.

Je dôležité poznamenať, že celý príbeh sa odohráva v prítomnosti a sledujeme ako udalosti z minulosti formujú život postavám ešte aj dnes. Je očividné, že Marion, rovnako ako Tom, i keď to možno lepšie skrýva, má na Patricka ťažké srdce. Milostný pomer medzi Tomom a Patrickom, ktorý je hlavnou peripetiou vo filme, nie je tým šokujúcim momentom, ktorý tu vystupuje. Je ním skôr konanie postáv a možno vcelku zvláštne rozuzlenie, ktoré nie veľmi dáva zmysel.

Príbehy s LGBT tematikou začínajú pomaly, ale isto naberať o niečo všestrannejší charakter, a teda nie každá snímka sa končí tragicky alebo odlúčením postáv pod nátlakom spoločenskej stigmy. Napriek tomu však scenáristi My Policeman zobrali celú vec trochu zhurta, čo po zhliadnutí zanechá u diváka len akúsi machuľu udalostí a utopický záver nezodpovedajúci realite.

Postava mladého Patricka v prevedení Davida Dawsona bola vynikajúca. Harry Styles takisto nebol na zahodenie, no myslím si, že chýbajúce herecké skúsenosti boli dôvodom, prečo nebol Tom až tak sympatickým charakterom. Pôsobil sebecky, zbabelo a trochu hlúpo, pričom sa žiadala skôr naivita, zmätok a strach. Zdá sa, že film sa až príliš spoliehal na Harryho vrodenú príťažlivosť a charizmu. Napokon sa divák čuduje, prečo by sa Patrick vôbec Tomom zapodieval a dokázal kvôli nemu riskovať celý svoj život alebo prečo by bola Marion ochotná si ho vziať. Chybou bol aj fakt, že dej sa až príliš zameriaval na milostnú aféru dvoch mužov, pričom od počiatku ide o príbeh Marion.

Z estetického hľadiska bol film perfektný na pohľad. Scenéria severného Anglicka dodávala príbehu melancholickú atmosféru a vyzdvihnutiahodným prvkom boli aj periodické kostýmy, ktoré skvele zachytávali ducha päťdesiatych rokov. Tie taktiež sprevádzal aj interiérový dizajn domov a aj farebný nádych samotného filmu. Teplé tóny stvárňujúce mladosť boli stavané do kontrastu so sivou prítomnosťou a celkovo chladným jesenným prostredím pri mori.