Originálny názov: The World’s End
Žáner: akčná sci-fi komédia
Minutáž: 109 minút
Krajina: V. Británia
Rok: 2013
Réžia: Edgar Wright
Scenár: Edgar Wright, Simon Pegg
Kamera: Bill Pope
Hudba: Steven Price
Hrajú: Simon Pegg, Nick Frost, Paddy Considine, Martin Freeman, Eddie Marsan, Rosamund Pike, Pierce Brosnan, David Bradley, Bill Nighy, Mark Heap, Rafe Spall
Gary King (Simon Pegg s vlasmi odfarbenými na čierno) dokončil strednú školu v roku 1990. Odvtedy ako mimoriadne talentovaný a perspektívny mladík nič nedokázal. To isté auto, ten istý kabát, tie isté alkoholické a drogové výčiny. Zato jeho štyria parťáci, s ktorými kedysi vymetal krčmy Newton Havenu, majú všetci poctivé práce a (takmer všetci) poctivé rodiny. Pochopiteľne, Garyho nápad, aby sa dali všetci po rokoch dokopy a zopakovali si pivnú dvanástku z mladosti, im príliš nevonia. Ale kombináciou osobného kúzla, klamstiev a citového vydierania sa Garymu podarí dostať ich v dohodnutom čase na vlakové nástupište, odkiaľ ich vyzdvihne s hodinovým meškaním a všetci spolu zamieria do rodného mesta.
Garyho majú ostatní štyria mušketieri za stroskotanca. Celú akciu chápu ako pokus o zvrátenie času: Gary nikdy nič nedokončil, ešte aj ten dávny prvý spoločný pokus o zdolanie dvanástich krčiem za jednu noc sa celkom nepodaril, do posledného pubu The World’s End to už zmorený gang nepotiahol. Akoby mali teraz všetci spolu rehabilitovať Garyho premárnený život jedinou aktivitou, ktorej sa kedy sústavne venoval: flámovaním. Nikomu z nich sa úloha kamarátov z mokrej štvrte veľmi nepáči. Chceli by to mať celé čo najrýchlejšie za sebou, najmä Andy (Nick Frost), lebo už šesťnásť rokov nepije. Šlo by to. Kedysi svojské krčmy sú dnes všetky súčasťou jedného reťazca, rovnako vyzerajú a ponúkajú, z obyvateľov Newton Havenu ich už nikto nespoznáva. Lenže sa do toho pripletú staré lásky (Rosamund Pike ako Sam, sestra jedného z priateľov) a puberťáci s modrou krvou.
Nie členovia kráľovskej rodiny, niečo oveľa horšie. Keď sa Garymu patetickým sebaľútostným výstupom na „pánoch“ nepodarí získať pozornosť letargického adolescenta, urobí druhú najsprávnejšiu vec. Pustí sa s ním do bitky. V duchu wrightovského preháňania sa obyčajná opilecká strkanica v sekunde premení na ultranásilnú mordovačku. Garyho detinské machinácie slúžia ako expozícia pre staré známe „my verzus oni“, kde „oni“ spájajú prvky všeobecnej konšpirácie z Hot Fuzz aj zombíkovskú stádovitú nemotornosť zo Shaun of the Dead. Z trochu trpkej komédie o nezvládnutom dospievaní a konformite sa Na konci sveta po 35 minútach obracia k sci-fi survival hororu. Scenár je stále Wrightov a Peggov; s vystupňovanou akciou narastá aj výskyt komických gagov, napr. vracajúci sa motív Garyho selektívnej pamäti.
Už neplatia pravidlá slušného správania. (Kedy pri pitkách platili, že?) Nastáva hodina účtovania s minulosťou, nielen pre Garyho, posadnutého myšlienkou doviesť pivný trip do komatického finále. Peter (Eddie Marsan) konfrontuje chlapíka, ktorý ho v detstve šikanoval, Steven (Paddy Considine) konečne už nemá prečo váhať a zatajovať svoju lásku k Sam, Andy si proste môže vybiť nenávisť voči rodnému zapadákovu. Protektorský prístup neznámych nových vládcov Newton Havenu vystihuje skutočnosť, že si za hovorcu vyberajú autoritatívneho stredoškolského profesora Shepharda („pastiera“ v podaní Piercea Brosnana).
Na konci sveta nie je iba komédia, rozdelená do prevažne konverzačnej a prevažne akčnej časti. Cez početné paradoxy ukazuje defekty vo fungovaní spoločnosti aj v základných medziľudských vzťahoch. Garyho neochota dospieť ako symptóm omladzovania generácií (tridsiatnici sú noví dvadsiatnici atď.) je mu skôr na škodu, ale v tejto katastrofickej situácii práve jeho bezdôvodná priečivosť, vzdor za každú cenu dávajú aj ostatným šancu na prežitie.
Wright s Peggom si berú na mušku aj davovú psychózu z komunikačných technológií. Všimnite si označenie Network (sieť), priehľadný odkaz na internet, o ktorom príčinliví „nadšenci“ ešte stále plodia farboslepé články ako o najsilnejšom demokratizačnom a liberalizačnom faktore súčasnosti, ignorujúc, že pre zástupcov moci je to skvelý nástroj na zdokonaľovanie sledovania a kontroly radových používateľov. Cez postavu Garyho Kinga, zaseknutého na začiatku 90. rokov, film nastoľuje otázku, či sme vtedy náhodou neboli slobodnejší ako v ére smartfónov a netbookov. Niežeby sme tú slobodu dokázali nejak produktívne využiť. Ale oslávili sme ju do dna.