Na mliečnej ceste
Vo víre balkánskeho rytmu?

Do filmov Emira Kusturicu sa buď zamilujete, alebo nad nimi odmietavo mávnete rukou. Srdce balkánskeho režiséra bije v rytmoch tohto temperamentného a prchkého kraja a svoje pocity a vnemy plnými dúškami vlieva aj do filmovej tvorby. Jeho vizualizácie sa v mnohom opierajú o magický realizmus, čo je vo filme Na mliečnej ceste miestami skôr na škodu.

Vydať sa s Emirom Kusturicom Na mliečnu cestu alebo radšej zostať nohami na zemi? Ak ste fanúšikmi tohto režiséra, poteší vás jeho typický rukopis, láskavý, i keď čierny humor a herecky i vizuálne skvelá Monica Bellucci.

Z filmu na vás dýchne južanský temperament i absurdnosť života miestnych obyvateľov. Čo vás však môže sklamať sú filmové „triky“, ktorými sa Kusturica snažil dosiahnuť snovú atmosféru. Bohužiaľ je z nej cítiť viac bizarnosť než opar sna.

Uprostred vojny na Balkáne v dedinke, cez ktorú vedie frontová línia, žije svojrázny Kosťa (Emir Kusturica). Jeho život trochu pripomína mayovké westernovky, pretože pri každodennom rozvážaní mlieka na oslíkovi sa až zázračne a k tomu s veľkou gráciou vyhýba guľkám zo samopalov. Na pravidelnej trase farma – dedina stretáva groteskné „kusturicovské“ postavy, ale i zvieratá, ktoré sú akýmsi prepojením Kosťu s prírodou a v dejovej línii, samozrejme, zohrajú svoju úlohu.

Jedného dňa Kosťu z jeho každodennej rutiny vytrhne krásna a záhadná cudzinka (Monica Bellucci). Objaví sa na statku, kam chodí po mlieko ako blesk z jasného neba a film rázom mení svoj náboj. Obaja zahoria až rozprávkovou náklonnosťou a balkánsko-talianska lovestory sa môže začať.

Láska a erotika k filmom Emira Kusturicu proste patria a sú prítomné takmer v každom okamihu. Náklonnosť medzi dvoma ľuďmi nepozná vek ani národnosť, proste je. A tohto faktu sa celú dobu drží i Kusturica. I on sa tak trochu chytil tej modernej témy „nikdy nie je neskoro zažiť niečo nové“. Vášeň i školácka zamilovanosť a oddanosť pulzujú filmom od prvej sekundy až do konca.

Na škodu je však miestami až preexponované vyjadrenie Kosťových pocitov. Obrazy, kde sa Monica Bellucci vznáša v svadobných šatách vo vzduchu vďaka stovkám farebných papagájov pripomínajú skôr bollywoodsky film než balkánsku klasiku. Toto však nie je jediná scéna, v ktorej sa zvierací hrdinovia blysnú. Boj Kosťa s obrovským hadom, či vybuchujúce ovce na mínovom poli sú už trochu ťažší kaliber a môžu pôsobiť bizarnejšie, než by bolo milé.

Emir Kusturica otvoril peknú tému veľkej lásky, dostane vás nostalgiou, svojim humorom, ale, bohužiaľ, nedá sa napísať, že by bol toto jeden z jeho lepších filmov.

Dobrým výberom však bola herečka Monica Bellucci. Nielen preto, že sa svojej postavy zhostila s temperamentom a kúzlom jej vlastným, ale taktiež preto, že celú svoju rolu odohrala plynule po srbsky. Emir Kusturica sa na Febiofeste vyjadril, že toto bola jej životná úloha. Osobne si myslím, že Monica bola skvelá, ale vo svojej bohatej hereckej kariére mala už aj prepracovanejšie postavy, napr. vo filme Malena.

Na mliečnej ceste je proste film od Kusturicu, ktorý vás ani veľmi neurazí, ale ani veľmi nepoteší a zaradí sa do jeho filmografie skôr do počtu než by vynikal výraznou kvalitou. Ale jeden prvok nikdy nesklame – hudba, ktorú Kusturica do filmov vkladá, vás naozaj zdvihne zo sedadiel v kine, alebo aspoň zistíte, že si trochu podupkávate nohou.

---