Na nože
Satirická pocta slávnym detektívom

Vyzerá to ako klasický príbeh z detektívneho seriálu či niektorej zo sérií Agathy Christie. Zomrel autor nápaditých detektívok a jeho smrť sa zdá byť jasnou samovraždou. Potom však príde na scénu svojský detektív a zrazu sa zdá, že obeť nemusela umrieť vlastnou rukou.

Do kín sa zakráda detektívka od režiséra Riana Johnsona, ktorého prácu si vážia okrem fanúšikov seriálu Breaking Bad (režíroval dve časti v poslednej sérii) aj tí fanúšikovia Star Wars, ktorým sa 8. epizóda slávnej série páčila. Poslední Jediovia boli totiž jeho dielom. Tentoraz si Johnson trúfol na netradičnú poctu slávnym detektívom, ktorí svojho času knižne, a dnes najmä seriálovo a filmovo, formovali žáner detektívok. Pocta je to naozaj netradičná, pretože mnohým prvkom krimižánru vzdáva hold roastovaním – teda satirou či výsmechom. V tom najlepšom slova zmysle.

Film Na nože sa začína typicky detektívne. Veľmi úspešný autor detektívnych príbehov Harlan Thrombey je mŕtvy. Podrezal si hrdlo, rodina je presvedčená o samovražde. Polícia spočiatku súhlasí, no na scéne sa objaví Benoit Blanc (Daniel Craig). Ten sa rozhodne vypočuť si všetkých členov Harlanovej rodiny. Motív môže mať prakticky každý. Jeho deti, zať, nevesta či dokonca aj vnuk. Každý má svoju verziu príbehu, ktorá však sčasti nesedí. Svetlo do prípadu by mohla vniesť mladá ošetrovateľka Marta Cabrera (Ana de Armas) pôvodom z Južnej Ameriky. A detektív Blanc rád využije jej pomoc, pretože má zvláštnu chorobu, ktorá jej nedovolí klamať.

Ako už bolo spomenuté, Na nože nie je typickou kriminálkou. Vyskytuje sa tu veľa humoru, no a keďže sa všetko deje na pozadí (samo)vraždy, dominuje tu najmä jeho čierna odroda. Vtipné to je, prichádzajú však aj trápne momenty, bez ktorých by sa film zaobišiel. Tak napríklad, pravdovravná sestrička sa povracia vždy, keď klame. Naozaj, v roku 2020 to ešte niekomu príde vtipné? A musí to byť aj ukázané? Na druhej strane sa však čierny humor zväčša obmedzuje len na slovné podanie. Divák teda nie je svedkom explicitného násilia či litrov krvi. Ak sa aj niečoho podobného dočká, tak azda len v jedinom náznaku.

Hlavná postava je zrejme tým najsatirickejším prvkom celého filmu. Daniel Craig zobrazuje typického detektíva z románov a seriálov. Svojský chlap, ktorého predbieha jeho povesť. Má geniálnu myseľ, silný prízvuk, svojské metódy a miestami detské správanie. Práve tieto prvky, mnohokrát nadnesené do extrémov, z neho na jednej strane robia poctu jeho predchodcom (Poirot, Sherlock, ale napríklad aj Monk) a na druhej robia jeho postavu zaujímavou. Nie každému však postava detektíva „sadne“. Prípadné námietky o jeho prílišnej „uletenosti“ sú možno na mieste. Vzhľadom na to, že film je komédiou, sa však dá prižmúriť jedno oko. Ja by som aj obe.

Zamerať sa však len na postavu detektíva by bola škoda. Zaujmú aj ďalšie mená vo zvučnom menoslove hercov. Chris Evans ako rozmaznaný slizký vnúčik, Jamie Lee Curtis ako cieľavedomá a ambiciózna dcéra bohatého spisovateľa, ale aj Toni Collette a Don Johnson ako ďalší členovia rodiny dodávajú kriminálke šmrnc. Ana de Armas si zasa týmto filmom zrejme otvorí dvere do veľkého Hollywoodu, na ktoré zaklopala po Blade Runnerovi 2049 spred 2 rokov.

Za celkovým výborným dojmom štýlovej kriminálky stojí najmä umný scenár. Zvraty v deji prekvapia a hoci sa na prvý pohľad zdá, že meno vraha je prezradené priskoro a veľké finále nebude mať čo ponúknuť, opak je pravdou. Samozrejme, aj tu sú prítomné niektoré „prekvapenia“, ktoré pozorné oko diváka ani zďaleka nemôžu zaskočiť. Navyše, minimálne v dvoch miestach sa v časovej línii skáče príliš rýchlo, a diváka tak môže sled udalostí na chvíľu zmiasť. Aj tak je však podľa môjho názoru výnimočnou záležitosťou a osviežením, aké v našich kinách chýba. O to viac, že kombináciu humoru a napätia udrží do posledných chvíľ a originálnym nápadom sa tu necháva dostatok priestoru.

Zaujímavé je aj zapojenie flashbackov. Režisér síce neprichádza s ničím novým, niektoré nahliadnutia do minulosti sa opakujú aj viackrát. Všetko však dáva zmysel, keď sa predtým zdanlivo drobné detaily dostávajú do popredia práve pri „repríze“ spomínaného flashbacku. Tajomstvá okolo vraždy tak má šancu divák odhaľovať až s detektívmi, čo len umocňuje snaživú hru tvorcu s publikom. A nielen s jeho mysľou, ale aj s jeho očami – výrazné a štýlové kostýmy či vizuálne zaujímavé koleso plné nožov si jednoducho musíte všimnúť.

Nie celkom tradičnej detektívke sa dá čo-to vytknúť. Myslím si však, že stojí za to ju vidieť a určite je tak potrebné urobiť na veľkom plátne. Osobne som sa dobre bavil.

---