Nástroje smrteľníkov: Mesto kostí

Knihám a filmom pre mládež už nejaké to desaťročie dominujú nadprirodzené a mysteriózne témy. Nechcem byť ani cynik, ani „hater“, veď z kvantity spravidla vyrastie aj kvalita. Treba si teda vedieť vybrať. A moja rada znie: Nástroje smrteľníkov radšej nechajte zapadnúť prachom.

Hlavná hrdinka, šestnásťročná Clary (Lily Collins) sa narodila mágiou obdareným rodičom, takže aj ona vyniká patričnou dávkou nadprirodzenej zvlášnosti. Vedie však obyčajný život ako je ten váš či môj, pretože magický pôvod, žiaľ, ide ruka v ruke aj s výnimočne vysokou úmrtnosťou v nízkom veku. A v takomto prostredí sa predsa – zaiste mi dáte za pravdu – slušné dievča vychovávať nedá!

Takže krásna Clary žije nevediac o svojich schopnostiach a ignorujúc, že jej metrosexuálny najlepší kamarát je do nej po uši zamilovaný. Chudák Simon (Robert Sheehan). Ten sa z kamarátskej zóny tak ľahko nevyhrabe, pretože do Clarynho život vstúpi príťažlivý, nebezpečný a mágiu ovládajúci drsňák s britským prízvukom (Jamie Campbell Bower). Ak by ste si podľa trailera mysleli, že ide o fantazijný príbeh, nebodaj o alegóriu na spoločnosť (ktorou by dobré fantasy byť malo), tak film vás rýchlo presvedčí o opaku. Osud, čary-mary a nadprirodzené schopnosti sú tu len na to, aby vás tá otrepaná tínedžerská „ľúbostná dráma“ neunudila.

Snímka Nástroje smrteľníkov: Mesto kostí je adaptáciou rovnomennej knihy Američanky Judith Rumelt (vystupuje pod pseudonymom Cassandra Clare) a v prípade finančného úspechu sa môžeme dočkať až piatich pokračovaní. Predlohu a jej kvality nepoznám, no snímka pôsobí ako prefabrikát iných a známejších titulov – napr. z Twilightu si prepožičala schému ľúbostného trojuholníku. Našťastie, Clary v podaní šikovnej Lily Collins na rozdiel od Belly nemáte chuť upodozrievať z psychickej nerovnováhy. (Osobne sa teším na to, keď prestane hrávať tínedžerky.) Dizajnom kostýmov by partia démonobijcov hravo zapadla do filmov Shaft alebo Underworld, dizajn kulís sa zas akosi priveľmi ponáša na potterovky. Nakoniec, k úplnosti ešte chýba záporák napísaný a zahratý tak, akoby vypadol z lacných deväťdesiatych rokov.

Jediné, čo sa filmu nepodarilo okukať a napodobiť, je atmosféra. Akcia strieda akciu, aby zahmlila nenápaditý scenár, pri ktorom sa neraz pozastavíte s myšlienkou, že skrátka nechápete, prečo sa to či ono deje. Prvky nadprirodzeného sveta sú nám predkladané na obdivovanie, aby nám nenapadlo preskúmať fantazijný svet, ktorý má od komplexnosti veru ďaleko. A postavy? Či už patria k obyčajným smrteľníkom alebo k ozbrojenej poloanjelskej garde, existujú len preto, aby krúžili okolo Clary, ktorej výnimočnosť je síce konštatovaná, no po charakterovej stránke neopodstatnená.

Fantasy žáner pre mladé publikum núka aj lepšie tituly: Nádherné bytosti (Beautiful Creatures, 2013) vynikajú hereckým obsadením a zaujímavou zápletkou; Hry o život (The Hunger Games, 2012) sú zas spoločenskou kritikou. Obe tieto snímky majú z pohľadu filmového umenia, samozrejme, svoje obmedzenia, napriek tomu však môžu divákom mnoho ponúknuť. V porovnaní s nimi spomienka na Nástroje smrteľníkov: Mesto kostí nevyhnutne bledne a pripája sa k podpriemernej hollywoodskej šedi. Nejde o nový dramatický svet so svojskými krásami a pravidlami, ale o detinsko-romantizovanú fantáziu o výnimočnosti peknej tínedžerky.

---