Návrat Mary Poppins
Pokus o novú vianočnú klasiku

Mary Poppins patrí v anglicky hovoriacom svete medzi najobľúbenejšie postavy literárnej fikcie. Prvá kniha o zázračnej pestúnke z pera Pamely Lyndon Traversovej vyšla v roku 1934 a posledná, v poradí ôsma, o dobrých päťdesiatštyri rokov neskôr.

Námetu sa chytil Walt Disney, a to vraj vďaka svojim dcéram. Filmové práva sa prvýkrát pokúsil kúpiť už krátko po debute, no s neoblomnou spisovateľkou sa poriadne natrápil aj po tom, ako v roku 1961 so sfilmovaním nakoniec súhlasila.

To je príbeh sám o sebe, veď sa o tom môžete presvedčiť vďaka filmu Zachráňte pána Banksa (Saving Mr. Banks) z roku 2013. Napriek výhradám P. L. Traversovej, Disneyovská adaptácia odpremiérovaná v roku 1964 zjemnila pestúnkino vystupovanie a tie najfantastickejšie pasáže koncipovala ako splynutie hraných a animovaných sekvencií. Z filmu sa stala muzikálová a rodinná klasika. Svojská autorka to však videla ináč a zákaz akejkoľvek ďalšej adaptácie svojich kníh nezabudla zahrnúť do svojej poslednej vôle.

Návrat Mary Poppins je preto voľným pokračovaním klasiky. Nespracúva žiadnu konkrétnu knihu P. L. Traversovej, miesto toho sa inšpiruje viacerými. Zasadené je do obdobia približne 25 rokov po udalostiach prvého filmu, a teda do obdobia britskej medzivojnovej krízy.

Deti Michael a Jane Banksovci, o ktorých sa v 64-tom starala vtedy debutujúca Julie Andrews, sú už dospelí. Jane (vždy mimoriadne sympatická Emily Mortimer) sa osamostatnila a hoci nemá vlastnú rodinu, zdá sa, že sa úprimne teší zo života odborárky. Micheal (Ben Whishaw) má už vlastné deti, za sebou neúspešnú kariéru maliara a po smrti manželky aj plnú hlavu starostí – takú plnú, až celkom zabudne na tri splátky pôžičky, ktorú si vzal v zlých časoch.

Hneď v úvode filmu teda sedí zoči-voči právnikom, ktorí nesú ozaj nemilú správu: ak svoj dlh nesplatí do piatich dní, príde aj s rodinou o strechu nad hlavou. Zdá sa to ako neodvrátiteľné nešťastie, kým si nespomenú, že im otec zanechal akcie tej istej banky, ktorá im teraz hrozí exekúciou.

Lenže cenný papier – doslova – treba nájsť v dome plnom spomienok a bezcenných čarbaníc, ktoré desaťročia nikto netriedil. Do beznádejnej situácie prichádza ako na zavolanie Mary Poppins (Emily Blunt), ktorá akoby nezostarla ani o deň, odkedy ju naposledy odvialo. Deťom (a, napokon, aj dospelým) totiž treba pripomenúť, ako má vyzerať poriadne detstvo a výchova.

Happyend je len otázkou času, o to viac záleží na ceste, ktorú postavy prejdú a či muzikál brnkne na tú správu strunu v čase Vianoc. Pohodlne sa usaďte, kúpili ste si lístok na veselú a pestrofarebnú jazdu nepravdepodobnými až nemožnými dobrodružstvami.

Mary Poppins sa zhostí úlohy prinavrátiť bezstarostné detstvo trojici Banksovie detí, ktoré sa bežne strachujú o to, či budú mať čo pod zub. Chvíľu vzdorujú, no čoskoro už skáču z jedného dobrodružstva do druhého a viac ako dvojhodinovému filmu dominujú tanečné a hudobné čísla, ktoré viac či menej pripomínajú scény z Mary Poppins zo 60. rokov. Hrozba straty rodinného domu je potlačená, a spolu s ňou, žiaľ, aj akékoľvek napätie.

Slovenskému publiku nie je pôvodný muzikál taký známy, nie je preto zaťažené očakávaniami či predsudkami. Nemusí vám teda prekážať, ak novinka vzdáva hold klasike tak verne, že ju zahraniční recenzenti označujú za neautentickú. Po technickej a hereckej stránke je predsa film zvládnutý výborne a napriek nevýrazným (a v dabingu často aj nezrozumiteľným) skladbám a 130-minútovej dĺžke odsýpa celkom dobre – stále sa totiž je na čo pozerať.

Na plátno sa zmestí veľa akcie naraz, no v tých najokázalejších momentoch sa mi cnelo za statickou kamerou a pokojnou strihovou skladbou desaťročia starých muzikálov. Pretože pri takých si divák fascinovane užíval bohatú choreografiu a všestranný talent hercov. Cnelo sa mi aj za zážitkom, ktorý by pohladil zmysly miesto toho, aby na ne útočil.

Návrat Mary Poppins chcel učariť novej generácii a pochváliť sa tým, kam sa filmová a triková tvorba za päťdesiatštyri rokov posunula. Chcel klasiku zblížiť s moderným tancom i súčasným entertainmentom a dokázať, že ikonická postava si môže žiť svojim vlastným životom mimo dosahu autorských práv spisovateľky P. L. Traversovej. V nie poslednom rade si tvorivý tím zaiste chcel dokázať, že vedia vytvoriť instantnú modernú klasiku, ku ktorej by sa vracali nové generácie divákov.

Varili z dobrých ingrediencií, no časy, keď si skladatelia mohli dovoliť stráviť dva roky písaním a prepisovaním skladieb ešte pred tým, ako boli obsadení prví herci, sú nenávratne preč – a s nimi aj nadčasové filmové zážitky.

---