Originálny názov: Everybody’s Fine
Žáner: rodinná dráma
Minutáž: 99 minút
Krajina: USA / Taliansko
Rok: 2009
Prístupnosť: MP 12
Réžia: Kirk Jones
Scenár: Kirk Jones
Hudba: Dario Marianelli
Kamera: Henry Braham
Hrajú: Robert De Niro, Drew Barrymore, Kate Beckinsale, Sam Rockwell, Katherine Moennig, James Frain, Melissa Leo
Robert De Niro posledné desaťročie väčšinou buď paroduje typ postáv, ktoré mu kedysi vyniesli uznanie (Svokor je lotor, Analyzuj) alebo rozširuje svoj záber o polohy, v ktorých by ešte azda mohol diváka prekvapiť (Inštitút Godsend, Hra na skrývačku, Hviezdny prach). Navždy dobrí (alebo Sme v pohode) ide skôr v druhej línii. Samozrejme, ak ste si už medzitým nestihli zvyknúť na De Nira ako chorľavého dôchodcu, vdovca a otca štyroch dospelých detí.
Taký je totiž jeho Frank, ktorý čelí hroziacej osamelosti počas sviatkov. Pozýva deti domov, no každý z nich postupne – telefonicky – odrieka účasť pre neodkladné povinnosti a podobné kraviny, aké si občas vymýšľame všetci. Frank sa s trpkým údelom odmieta stotožniť. Napriek varovaniu od lekára sa rozhodne vycestovať postupne za všetkými štyrmi ratolesťami, rozlezenými od New Yorku po Las Vegas. Chce ich prekvapiť a postupne s každým stráviť krátky čas. No už v New Yorku nachádza namiesto syna Davida iba prázdny byt. A ani v ostatných prípadoch jeho očakávania nezodpovedajú skutočnosti.
Aby som nezabudol, film je remakeom talianskeho Stanno tutti bene (Všetkým sa vodí dobre) z roku 1990. De Niro mal čo prekonávať: v úlohe otca početnej famílie sa vtedy predstavil Marcello Mastroianni. Film som nevidel, takže mieru vernosti (tzn. neoriginality) remakeu nemôžem posúdiť. Možno práve pridržiavanie sa originálu môže za motív káblov a telefonického spojenia alebo Frankov spôsob prepravy (pre chorobu nejazdí ani nelieta; cestuje vlakmi a autobusmi). Telefonáty medzi postavami zasa odkazujú na Frankovo celoživotné zamestnanie: vyrábal káble (hoci dnes už používanie pevnej linky pôsobí skoro ako anachronizmus).
V úlohách Frankových detí sa takisto objavujú známe osobnosti: Kate Beckinsale ako Amy, výborná v práci (šéfka reklamnej agentúry), no, zdá sa, s narušenými vzťahmi so synom a manželom, Sam Rockwell ako Robert, obyčajný člen orchestra, nie jeho dirigent, ako si myslel otec, a sladká Drew Barrymore ako tanečnica s nevyjasnenou bytovou otázkou (a nielen tou). Frankove pokusy o opätovné zblíženie rodiny narážajú na vzájomnú nedôveru a stereotypné predstavy starnúceho chlapa, ktorý podľa vlastného svedomia rodine obetoval všetko. Výčitky preto nebude počúvať ochotne. Rodinné problémy sa spájajú so zdravotnými. Aj to prostredie vonku akoby sa menilo iba k horšiemu (obligátne nepríjemnosti v tmavých podchodoch cudzích miest). Sklamaný Frank sa vracia domov osamelejší ako z neho odchádzal. Akoby už nebolo nič, čo by dokázalo jeho rodinu spojiť.
Vo vianočných tituloch ide predovšetkým o rodinný charakter a optimálny mix emócií. To prvé je tu zaručené námetom, to druhé osciláciou medzi komédiou a dojímavou drámou. Svojou troškou prispieva, samozrejme, De Niro, režisér Kirk Jones zaberá hlavne vo vypätej scéne Frankovho rozhovoru – konečne – so všetkými štyrmi deťmi pohromade. (Ak je tento moment iba prekopírovaný z pôvodného filmu, tak nič. Ostáva zaujímavý.) Samozrejme, nie je najšťastnejšie uviesť vianočný film do kín na začiatku februára, ale to je iba výčitka voči distribučnej politike, ktorá má u nás ešte ďaleko od toho, aby bola v pohode.
P.S.: Film nakoniec z ponuky našich kín vyradili. Navždy a nadobro.
