Nepohodlný

Justin Quayle (Ralph Fiennes) je britský diplomat, ktorý pracuje v Nairobi. Jeho manželku Tessu (Rachel Weisz), zanietenú aktivistku, nájdu brutálne zavraždenú v odľahlej časti severnej Keni. Jej smrť je zahalená tajomstvom, ale Justin je odhodlaný ju vyšetriť na vlastnú päsť, napriek tomu, poznanie pravdy môže prinášať obete.

Fernando Meirelles je režisér, ktorý si urobil meno najmä svojím predchádzajúcim filmom Mesto bohov, ktorý bol nominovaný na Oscara. Tentoraz natočil film podľa knihy bývalého príslušníka britskej spravodajskej služby Johna le Carrého, toho času autora svetoznámych špionážnych thrillerov. A keďže autorom scenára je Jeffrey Caine (napr. Zlaté oko), mohlo by to zvádzať k dojmu, že môžeme očakávať thriller v „bourneovom“ štýle. To by bol rozhodne omyl a ak niekto pochopil „marketingovú komunikáciu“ k tomuto filmu takto, má smolu. Tým samozrejme netvrdím, že je to na škodu tohto filmu.

Nebudem prezrádzať ako sa bude príbeh vyvíjať, napriek tomu, že je to pomerne ľahké odhadnúť (vrátané pár malých zvratov) – jednoducho sa to nepatrí. Spočiatku je rozprávaný retrospektívne – začína lúčením manželov a následnej vraždy – a dozvedáme čo jej predchádzalo od momentu ich zoznámenia. Potom nasleduje vyšetrovanie. V súčasnosti veľmi často používaný postup, ale v tomto prípade určite nie samoúčelný. Niektoré udalosti sa postupom času dostávajú do iného svetla a nadobúdajú odlišný význam ako sa spočiatku zdalo.

Film má viacero vrstiev, ktoré sa navzájom prelínajú a ťažko povedať, ktorá je dominujúca: spoločensko-politická, thriller a príbeh lásky. Paradoxné je, že pôvodný názov filmu Constant gardener (teda verný/stály záhradník) sa prikláňa k posledne menovanému, ale slovenský „preklad“ odkazuje skôr na thriller.

Spoločensko-politická línia sa zaoberá problémami sužujúcimi Afriku. O zodpovednosti Západu a jeho svedomí, ktoré si tíši poskytovaním (neúčinnej) pomoci. Práve táto línia mi na filme najviac prekážala. Bola veľmi povrchná a robená len pre efekt (Oscar nie je na zahodenie, tak prečo nespraviť film trochu angažovaným, však?). Príčiny problémov Afriky sú veľmi zjednodušované a hlavnou má byť chamtivosť Západu. To že dôležitou (ak nie hlavnou) príčinou je neschopnosť samotných krajín (tyranské režimy, občianske vojny a pod.) sa veľmi nespomína. Jeden drobný odkaz na Mugabeho je trochu málo. Keďže to navyše bolo mierene jasne na neho, nepôsobilo to ako univerzálny problém, ale skôr problém jedného človeka resp. krajiny. Podľa mňa tvorcovia chceli túto tému len využiť a neboli veľmi poctiví – paradoxne robia to čo vlastne sami kritizujú – snažia sa zarábať na problémoch Afriky. Oveľa lepšie by o tejto téme vypovedal akýkoľvek seriózny dokument.

Ako thriller funguje film rozhodne lepšie, hlavne svojou mierne paranoidnou atmosférou. Rozhodne nečakajte žiadne výbuchy, naháňačky alebo prestrelky. A našťastie sa nenaplnila ani moja obava, že by sa z Justina nakoniec stal neohrozený hrdina, ktorý by si so všetkými poradil – stále zostáva „záhradníkom“. Škoda viacerých klišé a logických prešľapov. Nerozumiem napríklad, prečo nechajú tí bezohľadní ľudia úbohého Justina všetko vyšetriť (pričom majú evidentne obrovskú moc a nezastavia sa pred ničím) a neodstránia ho hneď na začiatku jeho pátrania. V určitom zmysle mi to pripomínalo to typické vysvetľovanie zloduchov z akčných filmov, ktorí majú neodôvodnenú nutkavú potrebu povedať ako to všetko vymysleli a vykonali. Je to pochopiteľne hlúposť, ale chápem chudáka scenáristu, že inak by ťažko divákom vysvetlil „kto ťahal za nitky“.

Príbeh lásky ústrednej dvojice zostáva tak najzaujímavejším aspektom filmu. Trochu pripomína Kieslowského Modrú, ale v opačnom garde (tentoraz zomrela manželka a odhalenie pravdy naopak určitú pochybnosť vyvrátilo). V tejto súvislosti si pochvalu rozhodne zaslúžia Ralph Fiennes aj Rachel Weisz, ktorí dokazujú, že sú skutočne vynikajúci herci a ich postavy sú plné života a emócii.

Technicky je film zvládnutý výborne. Veľmi pôsobivá aj je výtvarná stránka. Kamera, strih, hudba a všetky ostatné „vstupy“ sú dokonale zladené. A Meirelles dokazuje, že je rozhodne talentovaný režisér. Nebyť niektorých spomínaných výhrad, mohol to byť vynikajúci film. V tomto prípade mám skôr pocit premárnenej príležitosti – vzhľadom na talent a schopnosti zúčastnených.

PS: V súvislosti s témou využívania rozvojových krajín sa mnohokrát objavuje aj kritika cirkvi. Tentoraz to síce nie je prítomné, ale vo filme sa viackrát objaví skratka jednej firmy, ktorá ma celkom pobavila.

---