Originálny názov: Safe House
Žáner: akčný krimi-triler
Minutáž: 115 minút
Krajina: USA | JAR
Rok: 2012
Prístupnosť: MP 15
Réžia: Daniel Espinosa
Scenár: David Guggenheim
Kamera: Oliver Wood
Hudba: Ramin Djawadi
Hrajú: Denzel Washington, Ryan Reynolds, Vera Farmiga, Brendan Gleeson, Sam Shepard, Robert Patrick, Rubén Blades
Najskôr mi hlavou prebehli tri otázky (či v takomto poradí, negarantujem). Je ťažké nájsť si v Kapskom meste dievča inej ako bielej „pleti”? Umiera Robert Patrick často vo svojich filmoch? Ak si chcem ísť rekreačne zastrieľať na ulicu, čo okrem nabitej zbrane, modrých slúchadiel a preukazu agenta CIA budem potrebovať? Negarantujem ani odpovede.
Inu, Matt Weston (Ryan Reynolds) sa zjavne nudí nielen vo svojej nelukratívnej práci radového agenta CIA a správcu chráneného domu v Kapskom meste, ale aj vo svojom vzťahu s exkluzívnou francúzskou modelkou. Tu by sa film aj skončil, keby sa v okolí neukázal Tobin Frost (Denzel Washington), ktorý ako zradca vlasti, kriminálnik a černoch priťahuje veľa pozorne dávkovanej pozornosti. Dokonca aj neskúsený Matt ho spoznáva na prvý pohľad, keď mu komando, vedené Kieferom v podaní Roberta Patricka, privedie Frosta v kukle do chráneného domu. Patrick, starnúci priam bezchybne, trvá vo filme iba krátko, zato však príjemne sadisticky. Dôjde aj na povestnú otázku: „Je toto legálne?“ (Alebo čo policajt, to znalec vlastných kompetencií.) Od tohto bodu Frost s Westonom preberajú iniciatívu, pretože aj oni chcú (slušne) žiť ako hocikto z nás, aj keď nepredvádzame dvojité saltá vzad v štyroch cudzích jazykoch.
Keby len ten Reynoldsov Weston nebol tak zúfale asociálny, Denzel by ho možno ochotnejšie bral do partie. Najprv Weston natlačí Frosta do kufra auta namiesto sedadla spolujazdca, kde sa oveľa ľahšie vystierajú nohy a prelaďuje rádio. Neskôr mladé ucho výrazne strpčí život Frostovým hispánsko-černošským priateľom Rubenovi a Illane (zďaleka najsympatickejšiemu páru vedľajších postáv) a nakoniec si to rozdá aj s davom nezaangažovaných civilistov. Už mu chýba len pena okolo huby. Denzelov drsnučký Frost aspoň likviduje iba profesionálov.
Westonovo škriabanie sa na dno sklamania dosahuje cieľ, keď ostáva takmer imobilizovaný po vášnivej dotykovej sekvencii s falošným agentom Kellerom (Joel Kinnaman, mladší, ale dva razy ostrejší od Reynoldsa). Logicky, Frostova cesta sa s Westonovou rozchádza a tu by sa film skončil ešte s poslednými zvyškami dôstojnosti. Nanešťastie, ako sú na podpálenie knižné špiónsko-akčné thrillery, inšpirované Ludlumovým úspechom, ani filmové nevstanú z popola len vďaka Greengrassovej osviežujúcej formule.
Filmu azda viac záleží na zachovaní Reynoldsovej jebačky než vlastnej dôstojnosti. Z tohto uhla agentove vylomeniny v civilnom svete skôr ilustrujú kolotoč zbavovania sa postáv, ktoré hrajú zväčša uznávaní charakteroví herci. Tí majú tak záber-dva na vyjadrenie niečoho ľudského (okrem ich hlbokej túžby pobiť jeden druhého, aby bolo jasné, že sme v akčnom filme). Azda preto – na ilustráciu – nám autori pripomínajú celosvetové sociálne pozdvihnutie (keď sa hrdinovia snažia s vytasenými kvérmi stratiť v mase protestujúcich), existenciu treťosvetových slumov (úplne pokojných, kým do dvora nenakráča CIA) a napokon futbalové majstrovstvá sveta 2010 v Južnej Afrike. Svet je veru nepokojné miesto, najmä keď sa naň dívate z hollywoodskej kancelárie. Mimo tento prekvapujúci postreh film ponúka len tenučkú nitku s našimi štedro zdieľanými životmi.
Niežeby mal, božechráň. To by sme mohli dostať Denzela konečne múdreho namiesto obvyklého Denzela-bojovníka a drasticky zoškrtaný rozpočet tiel a vrakov. Je len hanba, že mladí bieli muži a mladé biele ženy musia so sebou vydržať akože navždy, pretože každý okolo nich, vrátane vyšportovaných Arabov, skrátka gegne. Nech skúšate čokoľvek, nemôžete sa tým ľuďom priblížiť, oni si naďalej len tak „odchádzajú”. Aspoň z vášho (s)vedomia.
