Neznámy
Rumunské krimi s nejasným zámerom

Bogdan George Apetri je pre tuzemského diváka pomerne neznámym pojmom, s ktorým sa stretli hlavne diváci keď pred desiatimi rokmi počas filmovej prehliadky Febiofest aj do našich kín uviedol drámu Periferic. Momentálne sa k českým a slovenským divákom prihovára detektívkou Neznámy (v origináli Neidentificat), ktorá má svoje silné momenty, no určite nie je pre každého. Má film, ktorý pozbieral pár účastí a dokonca aj cien najmä na európskych festivaloch čo povedať aj menej náročnému divákovi, ktorý nepozná drsný realizmus rumunských filmov poslednej dekády?

Ústrednou postavou je detektív z malého mesta na severe Rumunska Florin Iepsas (Bogdan Farcaș), ktorý dáva do svojej práce všetko aj na úkor osobného života. Letargiu kolegov supluje prácou na 200% a je rozhodnutý uzavrieť všetky prípady. Dokonca aj tie, ktoré nikoho nezaujímajú. Jedným z nich je aj prípad sériových požiarov, ktorý smrdí politickou hrou. Detektív sa málo usmieva, takmer nerozpráva a je utiahnutý do seba. Divák sa len pramálo dozvedá o jeho osobnostných črtách. Vieme len, že je po krk zadlžený, neochotný riešiť svoju situáciu a narastajúci hnev si kompenzuje bojom o spravodlivosť. Je však spravodlivosť jeho hlavný motív? O Florinovi, ako aj o jeho prípade, si divák len postupne skladá časti mozaiky. Aby prípad vyriešil a zvládol aj svojich osobných démonov, využíva neortodoxné a doslova drastické metódy. Práve to mu totiž možno pomôže dosiahnuť osobnú satisfakciu a príležitosť zabudnúť na vlastný nevyrovnaný život.

Film Neznámy z úvodu veľmi dobre pracuje s divákom a pomerne rýchlo dokáže vtiahnuť do deja. Hra na mačku a myš, pri ktorej je divák účastníkom pri riešení prípadu, je vhodne zvoleným spôsobom ako udržať pozornosť čo najdlhšie. Divák nič nevie, všetko je zahalené rúškom tajomstva, chronologické scény vytvárajú len čoraz viac otáznikov.

Konanie hlavnej postavy je veľmi nepredvídateľné a to buduje napätie i zvedavosť, kam sa naša zápletka i prípad posunú. Formálne ide o tradičnú rumunskú záležitosť, kde nie je priestor pre zbytočnosti a celá mizanscéna pôsobí veľmi naturalisticky a prirodzene. To je niečo, s čím napríklad slovenský film dlhodobo bojuje. Aj napriek tomu však film vybáča z tradičného vnímania rumunskej novej vlny, aj keď škatuľkovaniu sa zrejme nevyhne. Je plný akcie, má vysoké tempo a sprvu pôsobí ako klasická krimi žánrovka s jasnými formálnymi postupmi. Nejde tak o typickú pomalú rumunskú drámu a pre komerčnejšieho diváka môže byť toto veľké plus.

Až postupne divák odhaľuje skrytý význam i skutočné motivácie hlavnej postavy. Drobné detaily, ktoré sa sprvu zdajú zbytočné, začínajú dávať zmysel a film odkrýva svoju hlavnú naratívnu linku. Tu však prichádza problém. Snímka tak silno tlačí na to, aby prekabátila diváka, až to začne byť v poslednej tretine filmu poriadne neprirodzené. Tu si Bogdan George Apetri odhryzol trocha väčšie sústo a dej, ktorý dlho stavia do nerovnováhy medzi autorom a divákom tak začne pôsobiť prvoplánovo a zbytočne velikášsky.

Film úplne vybočuje z pôvodného plánu, zabúda na prípad, ktorý bol primárnym hybateľom deja a snímka v priebehu pár minút stočí do klišé mastermind plánu dokonalej pomsty. Hra na mačku a myš prestáva fungovať i spadá do priemerných pomerov. Z môjho pohľadu úplne zbytočné dronové zábery sťaby vypožičané z CSI bez žiadneho informačného vkladu nám postupne predstavujú pomstu, ktorá je plná neuveriteľných náhod, kedy všetko detektívovi vychádza akoby hral hru na easy mode. Dvere, ktoré protagonista potrebuje musia byť vždy odomknuté, bezpečnostné kamery vypnuté, nastavené pasce načasované na sekundu presne a možní svedkovia slepí, hluchí a pomerne hlúpi. Po dlhom budovaní napätia tak sledujeme scenáristicky veľmi odflánknuto zvládnutú revenge story, ktorá síce ponúka isté svetlé momenty, no problémom je fakt, že film vybudoval očakávania zbytočne vysoko a nemá dostatočnú paru ich v závere naplniť. Dej sa tak stáča do hlúpych a predvídateľných slučiek z ktorých niet cesty von. Filmu dochádza šťava a pozornejšieho diváka môže postupne nudiť.

Čerešničkou na torte je záver, ktorý sa zrazu úplne zbytočne púšťa do (tradične rumunskej) sociálnej kritiky. Vyústenie príbehu síce ponúka v posledných minútach momenty, kedy film ešte niečím prekvapí, no to rýchlo vyšumí a snímka sa stráca vo svojich vlastných záverečných zvrat(k)och. V posledných minútach tak prichádza zamyslenie nad korupciou, nefunkčnosťou policajného aparátu i rasizmu. Úplne zbytočne tak film moralizuje a dokonalo zabíja potenciál nadpriemernej krimi žánrovky z atypického prostredia, ktorá síce využíva konvenčné metódy (drsný, samotársky policajt, nefunkčnosť systému či tradičné audiovizuálne metódy, ktoré umocňujú napätie), no ponúka uspokojivý dramatický a aj drsný filmový zážitok. Neznámy tak pôsobí ako zmes sprvoti nepredvídateľnej drámy, pomerne hlúpeho ale dobre vyzerajúceho akčného krimi príbehu a zbytočnej moralizujúcej ódy na nespravodlivosť.

Neznámy je zaujímavým koprodukčným kúskom, ktorý dokáže najmä na filmových prehliadkach zaujať mierou akcie i tým, že zaujímavo balansuje na hrane medzi sociálnou drámou a klasickým, ba až hollywoodskym poňatím detektívneho príbehu o pomste i zrade. Zo všetkého si film nevyberá to najhoršie, ale rozhodne ani najlepšie a tak pôsobí neucelene, chaoticky a ťažko nájsť cieľového diváka, ktorého by film doslova zomlel a to aj napriek tomu, že sa väčšinu stopáže do tejto pozície sám štylizuje. Ak však odpustíme zbytočné velikášstvo autorov a pozrieme sa na snímku trocha z nadhľadu, ponúka fajn akciu prepletenú celkom napínavým rozprávaním príbehu zo zaujímavého prostredia rumunského malomesta.