Nič
Coming of age thriller, ktorému niečo chýba

Nový dánsky film Nič divákom vyrozpráva dramatický coming of age príbeh. Ide o adaptáciu románu dánskej spisovateľky Janne Teller, ktorý po vydaní vyvolal vlnu kritiky a nakoniec bol aj na nejaký čas zakázaný na stredných školách kvôli svojej kontroverznosti. Nečudujem sa. Filmová adaptácia je znepokojujúca a určite má silný koncept. Chýba jej však vypracovanejší scenár.

Nič nakrútila režisérka a spisovateľka Trine Piil Christensen v spolupráci s režisérom a učiteľom herectva Seamusom McNallym. Dej sa odohráva v pokojnom a malom mestečku v Dánsku. Na jednej z hodín na strednej škole štrnásťročným žiakom povedia, že by sa mali rozhodnúť, aké bude ich povolanie a opísať svoje silné črty. Pre viacerých sa táto úloha stáva takmer nesplniteľnou. Jeden chlapec z triedy dokonca začína s učiteľom polemizovať a dospieva k záveru, že nič v živote nemá zmysel, a preto sa ani neoplatí niečo robiť. Chlapec preto vylezie na strom a rozhodne sa tam zostať navždy. Jeho priatelia mu chcú pomôcť nájsť zmysel a rozhodnú sa zhromaždiť zbierku všetkých pre nich najdôležitejších vecí. Začne sa to nevinnými zelenými sandálmi jedného z dievčat, ale postupne sa dej stáva temnejším. Deti obetujú rakvu so zosnulým bratom, panenstvo, psiu hlavu. Nakoniec si niektoré veci začnú brať násilím.

Film trochu pripomína slávny performance Mariny Abramović, v ktorom necháva návštevníkov robiť so svojím telom čokoľvek. Postupne jej začnú ubližovať a zneužívať ju. Niečo podobné sa deje aj v tomto filme. Lenže ak v performance Mariny Abramović robia návštevníci nepríjemné veci z pocitu voľnosti a ľudskej zvedavosti, v Nič deti spravia hrozné veci zo zlosti, nespravodlivosti a často z nepochopenia dôsledkov. Režiséri chceli ukázať nakoľko ukrutne sa ľudia sú schopní správať. Nepríjemné pocity znásobuje fakt, že títo ľudia majú len štrnásť rokov. Hoci začínajú s dobrým cieľom, končia v úplnej temnote.

Príbehu chýba motivácia. Dej sa rozbieha pomaly, ale v istom momente je to čoraz horšie a horšie. Príbeh padá ako lavína a nedovoľuje divákovi sa niečoho chytiť. V príbehoch o násilí je to vždy veľké mínus. Nelogické momenty kazia nielen naráciu, ale aj celý výsledok. Na konci však divák ostane zmätený a bez pochopenia toho, prečo postavy konajú násilne.

Čo sa týka silných stránok, sú tu dobré dialógy a úvahy. Herecké výkony sú tiež slušné. Áno, aj napriek chýbajúcim motiváciám postáv chcete hercom veriť. Aj keď je to miestami náročné kvôli scenáru. Sú stratení, nechápu, čo a prečo robia. Je to nepríjemné a miestami až desivé. Niektoré postavy je možné vnímať aj ako určité symboly. Chlapec, ktorý lezie na strom, symbolizuje myšlienky a koncepty. Celý tím detí je priamym odkazom na nihilizmus.

Jedným z najsilnejších momentov filmu je určite čas po jeho skončení. Núti zamyslieť sa nad ľudskosťou, nad tým, ako žiť so všetkým naším zlom, ako zabrániť hrozným udalostiam. Je to film o nihilizme, v ktorom nakoniec víťazí pochopenie, že na ľuďoch, živých bytostiach a ľudských činoch záleží. Pre mňa je tento film o dôležitosti dialógov a rozprávania sa o ťažkých veciach. Jedna z postáv na začiatku hovorí, že ak by sa s nimi rozprávali dospelí, všetky tie hrozné veci by sa nestali. Hoci ani táto téma nebola vo filme poriadne rozobraná. Jemne na to naznačujú niektoré frázy, alebo krátke scény nepochopenia medzi rodičmi a deťmi.

Film Nič by mohol byť silným príbehom o dospievaní a pochopení zodpovednosti. Namiesto toho sa zdá, že sa rozhodol siahnuť príliš vysoko a neuspel v takej miere, v akej chcel. Nedotiahol poriadne začaté veci a posolstvá.