Niet návratu

Originálny názov: The Brave One

Žáner: psychologická dráma
Minutáž: 122 minút
Krajina pôvodu: USA
Rok: 2007
Prístupnosť: MP18

Réžia: Neil Jordan
Scenár: Roderick Taylor, Bruce A. Taylor, Cynthia Mort
Kamera: Phillippe Rouselot
Hudba: Dario Marianelli
Hrajú: Jodie Foster, Terrence Howard, Naveen Andrews, Nicky Katt, Mary Steenburgen

Tak sme sa my, smrteľne vážni filmoví intelektuáli konečne dočkali! Po dôkladnom výplachu mozgových dutín prichádza na rad obdobie, kedy tento cenný orgán treba znova uviesť do činnosti. Mame filmovú jeseň a v tej, ako to už po niekoľký rok býva zvykom, máme šancu vidieť strhujúci súboj tých, ktorí na jar budúceho roku zabojujú o Oscara. Jedným z prvých kandidátov je tak trochu iný pohľad na pomstu, dráma Niet návratu.

Erica pracuje ako moderátorka v rádiu, v ktorom (zrejme) už niekoľko rokov vedie ezoterickú reláciu ,,Prechádzky mestom”. Žije so svojim budúcim manželom, doktorom Davidom, má nemeckého ovčiaka.. Obyčajnú ženu a jej ,,la vie en rose” však navždy zmení večer, kedy ju spolu so snúbencom brutálne prepadnú niekoľkí vandali. Výsledok je zdrvujúci. David podľahne zraneniam na mieste a ona ostáva ďalšie tri týždne v kóme. Po nekonečných otázkach policajtov, potokov sĺz a výčitiek sa rozhodne s ohňom v srdci vziať spravodlivosť do vlastných rúk.

Absolútne omračujúca filmová skúsenosť. Citlivá réžia Neila Jordana (tí čo videli Hru na plač a Raňajky na Plute vedia o čom hovorím) znova neostala svojej povesti nič dlžná a vznikol film s veľkým F. Nečakajte žiadnu pomstychtivým klišé preplnenú sr**ku. Neočakávajte film, ktorý vám chce predať distribútor a skutočné nemožná upútavka. Niet návratu je po všetkých stránkach dokonale premyslená psychologická dráma (s veľmi slabými prvkami thrilleru), po ktorej dopozeraní si uvedomíte silu, ktorou vás ochromila.

Jordan vedel, že tak komplikovaný a náročný námet sa nezaobíde bez kvalitnej herečky a part Ericy dal ako vždy úžasnej Jodie Foster. Tá si môže už teraz na konto pripísať ďalšiu oscarovú nomináciu. Jej tour-de-force ktorú predvádza, prechody jej postavy od zlomenej ženy až po chladnokrvnú vrahyňu sú také presvedčivé, až si dovolím tvrdiť, že jej výkon tvorí viac ako polovicu celkového dojmu filmu. Zdatne jej sekunduje na Oscara nominovaný Terrence Howard v úlohe detektíva, ktorý sa pre hlavnú hrdinku stane akousi psychickou oporou. Vo filme zohráva dôležitú rolu aj stratený Naveen Andrews, ktorý napriek veľmi silnej konkurencii je v úlohe Ericinho snúbenca mimoriadne presvedčivý.

Ako ďalší superlatív filmu by som rad spomenul výborný scenár. Jeho obrovské kvality sa prejavujú najmä pri spolupráci s hercami, ktorý nikdy nepovedia niečo, čo im stopercentne neveríte. Par ,,perál“ sa tu síce nájde, ale ich počet je v tomto prípade zanedbateľný. Dokonale zobrazuje psychiku napadnutého človeka (keby som tuto veľmi, veľmi zlú skúsenosť nezažil na vlastnej koži tak to nikdy nenapíšem) a výborné vyriešili aj hrdinkin prechod do amorálneho, psychicky zničeného ,,Cudzinca“. Tu im najviac pomáha skvelý výkon hlavnej predstaviteľky, ktorá drobné chyby v scenári dokáže skvele zamaskovať. U mňa ešte zabodoval vynikajúci hudobný sprievod Daria Marianelliho (to meno si dobre zapamätajte), ktorý až na pár zbytočne sentimentálnych pasáži funguje presne tak ako má. A moju plnú pochvalu zasluhuje môj favorit Neil Jordan, ktorý znova dokázal vytvoriť dielo na ktoré budete ešte hodnú chvíľu spomínať.

Čo sa týka záporov, spomenul som niekoľko dier v scenári. Pár pasáži (najmä úvodné, medzi Ericou a Davidom) sú vskutku príšerné a sú ako vystrihnuté z kníh Rosamunde Pilcher a nebyť toho nadhľadu, ktorý možno vidieť vo Fosterovej očiach, tak by som sa v kine schuti rozosmial. Nasledovnú vadu na kráse si požičiam od zahraničnej kritiky – záver filmu. Všetci sa veľmi sťažujú, že je to nasilu a je to príliš ,,neuveriteľné“. Čo je však zarážajúce, každý sa k nemu stavia ako k happy-endu, pričom tento koniec (ktorý je jeden z najdepresívnejších aké som kedy videl) je akýkoľvek, len nie šťastný. Nedokážu si pani kritici, ktorý majú oveľa vyššie vzdelanie ako ja, uvedomiť, že z cesty, na ktorú sa Erica Baines vydala, už niet návratu?

Niet návratu je veľmi ťažký film, ktorý si vyžaduje vašu plnú pozornosť (a v mojom prípade aj druhú projekciu). Nie je to film na rande a vonkoncom nie je vhodný pre bežného diváka, aj keď by som veľmi chcel, aby tento film videlo čo najviac ľudí, pretože takáto sociálna kritika tu ešte veru nebola.