Noc dlhá 30 dní

Originálny názov: 30 Days of Night

Žáner: horor / thriller
Minutáž: 113 minút
Krajina pôvodu: USA/Nový Zéland
Rok: 2007
Prístupnosť: MP 18

Réžia: David Slade
Scenár: Steve Niles, Stuart Beattie, Brian Nelson (podľa rovnomerného komiksu Steva Nilesa a Bena Templesmitha)
Kamera: Jo Willems
Hudba: Brian Reitzell
Hrajú: Josh Hartnett, Melissa George, Danny Houston, Ben Foster, Mark Rendall

Robiť v dnešnej dobe horor je veľmi nevďačná úloha. Hlavnú rolu zohráva najmä fakt, že súčasného diváka vydesí ozaj len málo čo. Už tu boli odrezané končatiny, mozgy a iné vnútornosti, dekapitácie rôzneho druhu (a rôznymi vecami), vraždiace videokazety. Tvorcom dochádzali nápady, a tak žáner, ktorý mal kedysi významné postavenie, dnes zastupujú záležitosti typu Saw alebo Hory majú oči. S príchodom Davida Slada na scénu však hororu svitá na lepšie časy. Pripravený na poriadne krvavý kúpeľ?

Na najsevernejšom meste Aljašky zapadá slnko, čo pre obyvateľov znamená masívne sťahovanie do vnútrozemia. Pýtate sa prečo? Nastáva polárna noc. Úkaz, po ktorom slnko zostáva zapadnuté celý mesiac. Jedným z obyvateľov, ktorý však izolované mesto nemôžu opustiť je aj šerif Eben Oleson, pre ktorého zapadnutím slnka začína náročná šichta. No v meste sa začnú diať čudné veci a určíte to nie je spôsobené depresiou z tmy… Najskôr sa nájdu spálené mobilne telefóny, neskôr zmasakrované ťažné psy a napokon aj prvá ľudská obeť. Udalosti nasleduje totálny výpadok prúdu, snehová víchrica a ďalšie ľudské straty. Čo je príčinou? Banda smädných upírov. Pre šerifa, jeho budúcu ex-manželku a pár preživších začína zápas o život. Na jednej strane ukrutný mraz, na tej druhej tlupa upírov. Pekelne dlhá a krvavá noc sa môže začať.

Ja si nemôžem pomôcť, ale z tohto filmu som nadšený. V kine som takýto strach nemal od vtedy, čo som videl Nosferatu: Symfónia hrôzy. Také niečo sa len tak nevidí. Upíri sa na plátno vracajú vo veľkom štýle a vo filme aký si skutočne zaslúžia. Autor prevažne psychologických drám David Slade stvoril perfektnú, priam kultovú záležitosť, ktorú pokladám za taký Evil Dead pre dnešnú generáciu (veď to aj produkoval Sam Raimi). Je tu psychologická dráma, akčný horor, romanca a všetko v takom dokonalom súlade, že ma jazyk svrbí označiť Slada za novodobého Georga Romera a to napriek tomu, že pri hororoch určite neostane. Nie s jeho talentom.

Tak komu to idú upíry po krku? Ako Eben Oleson sa predstavil Josh Hartnett, ktorý po dlhých storočiach začína konečne hrať a môžeme sa baviť o mimoriadne presvedčivom výkone. V úlohe jeho ženy uvidíte vynikajúcu Melissu George, ktorá podáva asi najlepší výkon z celého obsadenia. V netradičnej úlohe sa predstaví charakterový britský gentleman Danny Houston (výborného herca ste mohli vidieť v Kráľovstve, Zrodení alebo v Nepohodlnom), ktorý po záplave arogantných manželov a intrigánskych politikov stelesnil vodcu upírov s úsmevným menom Marlowe. Miestami je síce v roli trošičku komický, ale mám pocit, že to filmu ani trocha neuškodilo, pretože stretnúť ho s takým make-upom v Petržalke o pol noci tak veru neviem…

Tak a poďme na ďalšie plusy. Najskôr by som rád pochválil vynikajúci scenár. S o triedu lepšou komiskovou predlohou si trojica poradila bravúrne. Málokedy sa vidí tak výborná psychológia postáv ako tu. Medzi postavami nenájdete žiadneho absolútneho hrdinu, každý koná ako ľudská bytosť a nie „ako každý Američan“. To, že sa niečo takéto objavilo pravé vo filme z Ameriky, je veľmi dobré znamenie, pretože konečne sa do žánru (a vo všeobecnosti do filmu) posunulo niečo nové. Ukážkovým príkladom je vykreslenie vzťahu Ebena a jeho ženy Stelly. Perfektná kooperácia scenáru s hercami vytvára excelentnú (a pre diváka zaujímavú) dejovú líniu, ktorá ani na chvíľu neruší ostatné dianie. A podobne je to aj v mnohých iných prípadoch.

Film je bohatý na emocionálne vypäté momenty (!) a dočkáte sa aj scén, pri ktorých možno aj slzička ukvapne. Celé sa to končí znepokojivým záverom, ktorý dokonale uzatvára skvelý dej. Chvála ide ďalej kameramanovi Joovi Willemsovi, ktorý neveselým modrým odtieňom vytvára hutnú atmosféru, ktorá sa dá krájať na kilá. Výborne to ladí so psychedelickým soundtrackom Briana Retizella, kde vládnu chaotické motívy pripomínajúce škripot nožíka o sklo. No a napokon Pán režisér David Slade, ktorý to všetko vedie priam virtuózne. Jeho réžia je kryštalicky čistá, bez najmenšieho zaváhania. Venuje sa tak psychologickej časti ako aj hororovej a nezabúda, že dnešný diváci to majú radi natvrdo.

Jediné, čo ma mrzí je, že scenáristi predsa len nedokázali vysokú latku dotiahnuť do úplnej dokonalosti. Kľudne mohli film predlžiť o pol hodinu a ísť ešte viac do duše hlavných hrdinov, respektíve ľahko depresívny zaver spraviť ešte silnejším. Vôbec ma to však neštve (veď ostatne, prídu ďalšie filmy a ďalšie možnosti), pretože ich ctí už len pokus spraviť v žánri niečo nové a myslím, že sa im to skutočne podarilo.

Noc dlhá 30 dní je najlepší upírsky film za posledných desať rokov. Naozaj sa mi nestalo, aby ma film tohto žánru tak nadchol a málokedy sa stáva, že sa akčný horor takto vydarí. Slade ukázal, že aj tá akcia sa dá robiť s pointou a potvrdil to, na čo veľa režisérov dávno zabudlo: najdôležitejšie sú postavy. U mňa je to určite jeden z najlepších filmov tohto mesiaca. Výborná práca.