Originálny názov: Ernest et Célestine
Žáner: animovaný
Minutáž: 80 minút
Krajina: Francúzsko
Rok: 2012
Prístupnosť: MP
Réžia: Stéphane Aubier, Vincent Patar, Benjamin Renner
Scenár: Daniel Pennac
Hudba: Emmanuel Deletang
Hrajú (v slovenskom znení): Hera Turban, Andy Hryc, Zuzana Kronerová, Oľga Belešová, Marian Slovák, František Kovár a ďalší
V krajine za siedmimi horami a siedmimi dolami žije v podzemnej ríši myška Celestína. Tá spolu so svojimi mladými súkmeňovcami počúva noc čo noc od svojej vychovávateľky strašidelné príhody o hrozitánsky ukrutných medveďoch, ktorí obľubujú myšacie mäsko na oleji s cibuľkou; najmä ak obeť počas konzumácie ešte dýcha. Na povrchu zas žijú svoje nudné a sychravé dni medvede, zväčša riadne nevrlé. Veria, že myši sú najväčšou hrozbou ich existencie, pretože ich je strašne veľa a vlezú úplne všade, a vôbec – sú drzé a nenažrané. Medzi nimi žije i pomerne nonkonformný maco Ernest. Pre svoju na tamojšie pomery dobrácku, ale i hromotĺcku povahu nezapadá tak celkom do spoločnosti, preto býva v chalúpke v lese a životom sa pretĺka ako večne hladný a neúspešný muzikant.
Jedného dňa do jeho sveta prenikne Celestína; každá správna myška totiž zbiera vypadnuté medvedie zuby a znáša ich dole do podzemia, kde sa „zrecyklujú“ na funkčné tesáky súce každému štrbavému hlodavcovi. Ernest a Celestína tak na seba musia zákonite naraziť, čo spustí lavínu udalostí a dobrodružstiev prameniacich z ich premenlivého vzťahu.
Podmanivá francúzsko-belgická rozprávka je presne tým, za čím sa nám už dlhú dobu cnie. Poctivým a starosvetským príbehom plynúcim ľahko a priamočiaro, bez zbytočných odbočiek a zdržiavaní, až do svojho cieľa. A to všetko v jednoduchej ručnej animácii, ktorá z kín i televízie načisto vymizla. Miesto dokonalých, počítačom generovaných postavičiek sa na plátne hýbu tentoraz skôr maľby. Často nedokončené, skratkovito načrtnuté, navyše len s jemne naznačeným pozadím. A čuduj sa svete – funguje to. Aj dospelý človek má tak na chvíľu pocit, že si prezerá ilustrácie knižiek svojho detstva; nedokončené línie si dotvára v mysli podľa svojho gusta, a tým si vlastne film personalizuje a podvedome privlastňuje. Detskej fantázii tiež iste nerobí problémy sa s kresbou rýchlo stotožniť. Pokiaľ navyše patria medzi čítajúcu menšinu, bude im vizuálna stránka oveľa bližšia než tá počítačová.
Paralela s literatúrou koniec-koncov nie je náhodná: film vznikol podľa vo frankofónnych krajinách veľmi úspešnej knižnej série. Výtvarná zložka snímky je preto v dokonalom súzvuku s obrázkami papierovej predlohy.
Jednoduchosť – avšak nie hlúposť – charakterizuje vlastne celý dej. Nerieši sa osud sveta, nekonajú sa žiadne drastické súboje. Nanajvýš možno pár naháňačiek. Väčšinu času na vás z plátna sála skôr pokoj, láska a teplo. A to nielen vďaka zručnej réžii a napodiv skutočne dobre odvedenému dabingu, ale i pre hravú a milú hudobnú zložku. Scéna, v ktorej Ernest hrou na husle vyjadruje poetiku zasneženej krajiny, istotne zapôsobí vďaka svojmu originálnemu spracovaniu na každého diváka bez ohľadu na vek.
Originálny námet rozprávky je navyše doplnený sympatickými postavami a niekoľkými skvelými scenáristickými nápadmi. Film je robený s láskou a je to z neho cítiť v každom okamihu. Na nič sa nehrá, nevtiera sa do vkusu, nechce zaujať pompéznosťou, nemá dvojzmyselné vtipy a druhý plán pre dospelých v snahe zapáčiť sa každému, neútočí na city ani bránice (skôr vyvoláva po celý čas spokojný úsmev), nepoúča ostentatívne a nasilu. Vo svojej podstate je prakticky celkom pokorný a nenápadný. A hoci ani napriek pomalému priebehu nenudí, tento nekomerčný prístup si vypýtal svoju daň – v kinosále som sedel celkom sám.
Nikto určite nečakal, že ručne animovaná nezávislá európska produkcia pre najmenších bude kasovým trhákom, ale… v záplave titulov, ktoré detského diváka primitivizujú, či naopak sa ho snažia poučiť o témach typu „ekologickosť a ekonomickosť alternatívnych palív“ (pozdravujem Autá 2), by si krehký príbeh o obyčajnej hodnote priateľstva oslobodeného od všetkých predsudkov zaslúžil väčšiu pozornosť.
Nebojte sa teda odhaliť jeho atraktivitu a vydajte sa naň so svojimi detvákmi či s mladšími súrodencami. Možno zistíte, že plnohodnotný zážitok z filmu sa dá získať aj minimalistickými stimulmi v správnej miere na správnych miestach. Zatiaľ jedno z najpríjemnejších prekvapení tohto roka.
