O tele a duši
Láska s vôňou roštenky

Do artových kín prichádza netradičná love story z Maďarska. Nový film Ildikó Enyedi sa dostal do úzkeho výberu piatich filmov nominovaných na Oscara za najlepší cudzojazyčný film. Vo filme hviezdi aj slovensko-maďarská herečka Alexandra Borbély.

Bizarný romantický tanec medzi sebou rozbehnú starnúci finančný riaditeľ jatiek Endre (Géza Morcsányi) a nová plachá kvalitárka mäsa Mária (Borbély). Popri hlavnej dejovej línii, ktorá je ukotvená na kravské jatky v bližšie nešpecifikovanom maďarskom meste, sledujeme aj stretnutia dvoch jeleňov, samca a lane, vo voľnej prírode.

Nemotorné citové prejavy oboch hlavných postáv sa striedajú na pozadí banálnej zápletky s krádežou hormónov, používaných pri pripúšťaní býkov. (Prečo sa vlastne takéto prípravky používajú na bitúnku, ostáva nevyjasnené. „Nie je to nelegálne, ale nenahlasujte to, prosím.“) Vyšetrovanie krádeže pomáha k pohybu príbehu smerom vpred. Každoročné psychotesty zamestnancov sa vykonajú o niečo skôr, zistenia až príliš vzrušujúcej mladej psychiatričky, zvedavej na prvú masturbáciu a obsah snov majú policajtom nadžgávajúcim sa hovädzími úplatkami pomôcť odhaliť páchateľa.

Tu naráža film na jednu z mála chýb, ktoré mi pri sledovaní vadili. Vedľajšie postavy rovnako ako kriminálna zápletka len dotvárajú atmosféru, stávajú sa kulisami a nejdú vôbec do hĺbky. Rovnako by sa dalo filmu vyčítať, že sa až príliš spolieha na spoluprácu diváka, scény nie sú dotiahnuté do konca a niekedy je správanie postáv teatrálne a samoúčelné.

Ak sa však divák sústredí na čudácku lovestory dvoch duší, ktoré akoby nepatrili do tohto sveta, dostane veľmi kvalitný zážitok. Tempo odhaľovania faktov o oboch hlavných protagonistoch je svižné, precízne nadiktované a rutinérsky spracované. Nežný humor prichádza vtedy, keď už má film tendenciu schádzať k melodramatickému rozprávaniu o dvoch bláznoch, ktorí sú neštandardní pre tento svet. Vďaka náhode i nadpozemskej prepojenosti postupne budujú svoj vzťah, počas ktorého zisťujú, až akí zlí sú v „štandardnom“ randení.

Postupne sa tak presúvame cez trápny smalltalk, sociálnu vylúčenosť i posmech okolia k niečomu, čo stále ostáva čudné, no čisté a krásne zároveň. Takmer dvojhodinová húsenková dráha emócií rozhodne zaujme. Maďarská kinematografia posledných rokov je jednoducho inde a nemôže sa sťažovať na nedostatok tvorcov, ktorí pristupujú aj k obyčajným témam veľmi originálne a neboja sa používať aj očividné metafory, avšak s prekvapujúcou pointou. Malý magický realizmus v tejto oddychovke, ktorá vám nedá vydýchnuť a pritom plynie pozvoľným tempom, je práve to, čo robí tento film výborným.

Herci sú uveriteľní, aj keď v podstate sa sústredíme len na hlavnú dvojicu a ich neschopnosť emocionálne sa na seba (ne)viazať. Enyedi trafila presný stred medzi romantickou sladkosťou a dramatickou vážnosťou a ponúka malý veľký film, ktorý popri bizarnej lovestory nezabudne kopnúť si aj do súčasných problémov (manželské nezhody, neschopná a skorumpovaná polícia, stereotyp v zamestnaní), no nestráca čas posolstvami a svižne plynie ďalej ku skvelému záveru.

Zvolené prostredie je takisto dôležitým faktorom. Kontrastné zasadenie komplikovaného, no veľmi čistého vzťahu, na tak odporné a špinavé miesto ako sú jatky, dáva príbehu úplné nový rozmer. Grafické zábery krvi, spracovávania porazených kráv či sledovania hardcore porna osviežujú tento inak jemný film a fungujú rovnako dobre ako situačný humor, o ktorý nie je núdza. Bizarné divadielko sa premieňa do komplexnej snímky. Aj napriek miernym chybám, ktoré kvôli celkovej atmosfére odpúšťam rád, ide o plnohodnotný zážitok.

---