Občan pes

Originálny názov: Mah nakorn

Žáner: romantická komédia, fantasy
Minutáž: 109 minút
Krajina pôvodu: Thajsko
Rok: 2004
Prístupnosť: MP 15

Réžia: Wisit Sasanatieng
Scenár: Wisit Sasanatieng
Kamera: Rewat Prelert
Hrajú: Mahasamut Boonyaruk, Saengthong Gate-Uthong, Pen-Ek Ratanaruang

Kultúra jednotlivých národov alebo rovno aj celých zemepisných častí sveta sa prejavuje všelijako. Príslovie “iný kraj, iný mrav“ platilo vždy a neprestane platiť asi nikdy, čo vôbec nie je na škodu. Takto aspoň máme stále čo na našej zemeguli skúmať a kochať sa niečím pre nás netradičným. Rozdielnosť kultúry sa môže prejaviť vo forme kulinárskych zvyklosti, v životnom štýle, ale takisto aj v oblasti filmovej tvorby. Porovnávať napríklad filmy “západnej kultúry“ s filmami z Afriky alebo z Ázie je veľmi zaujímavé, pretože napríklad Aziati majú posunuté emočné vnímanie. Pre nich je niečo iné smiešne ako pre nás a zase niečo iné tragické. Tieto rozdiely ale vytvárajú krásne filmy, ktoré sú skvelou zábavou pre každého filmového nadšenca, ktorý je schopný prijať aj iný pohľad na svet. V našich kinách sa občas vyskytnú filmy z podobného súdka, napríklad sa už premietali viaceré filmy juhokórejskej produkcie a teraz sa u nás bude premietať film z ďalšej ázijskej krajiny, konkrétne z dovolenkového Thajska. Prichádza Občan pes.

Pod je obyčajný vidiecky chalan v Thajsku, ktorý sa rozhodne, že zoberie opraty svojho života do svojich rúk a vyberie sa za lepším životom do Bangkoku. Nájde si prácu v konzervárni, kde sa mu ale nešťastnou náhodou podarí odrezať si prst a tento kúsok jeho tela skončí v konzerve so sardinkami. Týmto sa začne putovanie za strateným prstom. Rozbehne sled udalostí, počas ktorých sa stretneme s babičkou vo forme hmyzu, s Podovou vysnívanou dievčinou a s horou plastikových fľašiek. A to vôbec nie je všetko nezvyčajne v tomto filme…

Občan pes sa len ťažko dá definovať v kontexte bežných filmov. Jediný film, ktorý sa mu ako tak podobá vyznením je Amélia z Montmartu, pretože oba filmy v podstate opisujú cestu netradičného človeka za šťastím v našom divnom svete. Takisto ako mala Amélia svoj zvláštny filmový svet, tak aj Občan pes je spracovaný mimoriadne zaujímavo a na prvý pohľad to vyzerá, ako keby celý výrobný tým bol počas nakrúcania pod vplyvom omamných látok. Svet filmu je neskutočne vizuálne spracovaný. Plátno priam hýri farbami (najmä cukríkovými) a jedna “divná“ scéna je za chvíľu prekonané ešte niečím zvláštnejším. Výrazné použitie digitálnych efektov robí z Bangkoku fantazíjne mesto plné prvkov, ktoré patria skôr do rozprávky ako do klasického hraného filmu.

Spracovanie filmu má však jednu nevýhodu. Dej filmu je viac menej zvláštnou zmesou epizód, ktoré nie sú nejako výraznejšie pospájané dejovou líniou príbehu. Jednotlivé časti filmu často ani nenadväzujú na seba, či už v príbehovej rovine alebo časovej. Táto roztrieštenosť filmu má aj svoje výhody, keďže nikdy vopred neviete, čo sa bude v ďalších minútach diať. Občan pes je podobne ako viaceré kórejské filmy zmesou rôznych žánrov, ale najviac do popredia (najmä v druhej polovici filmu) vystupuje romantická línia príbehu, ktorá sa však len veľmi ťažko dá prirovnať k romantickým príbehom od Rosamundy Pilcherovej či k ľubovoľným americkým romantickým filmom. Jedine koniec filmu sa blíži k tradičnému ukončeniu romantických filmov, čo môže niektorým divákom vcelku aj dosť vadiť, keďže film by sa dal aj inak ukončiť.

Občan pes patrí rozhodne v našom filmovom prostredí medzi artové filmy, a preto si v mnohých prípadoch môže divák k nemu len ťažko nachádzať cestu. Štýl a spracovanie filmu je natoľko jedinečné, že nemusí každému sadnúť. Keď sa ale naladíte na tú správnu vlnu, tak sa dočkáte skvelého filmového zážitku, ktorý budete chvíľku predychávať, ale s veľkou pravdepodobnosťou budete z neho nadšený.