Originálny názov: Občanský průkaz
Žáner: komédia, dráma
Minutáž: 137 minút
Krajina: Česko, Slovensko
Rok: 2010
Prístupnosť: MP 12
Réžia: Ondřej Trojan
Scenár: Petr Šabach, Petr Jarchovský
Kamera: Martin Štrba
Hudba: Petr Ostrouchov, Bob Dylan, Ľuboš Beňa a Matěj Ptaszek, Sweet
Hrajú: Libor Kovář, Matouš Vrba, Jan Vlček, Jakub Šárka, Aňa Geislerová, Martin Myšička, Marek Taclík, Kristýna Boková – Lišková, Magdaléna Sidonová, Jana Šulcová, Jaromír Dulava, Jiří Macháček, Václav Kopta, Oldřich Vlach a ďalší
Po siedmych rokoch sa Ondřej Trojan vracia na režisérsku stoličku a celkom úspešne. Snímka, ktorá rozpráva o osudoch dospievajúcich chlapcov z doby Tuzexov a bonov, je spomienkou pre všetkých, ktorí tieto roky prežili a dôkazom pre tých, ktorí to „šťastie“ nemali.
Príbeh sleduje osudy štyroch mladíkov – Petra, Aleša, Popelku a Míťa – od chvíle, kedy im súdruhovia z VB vydali občianske preukazy až do ich osemnástych narodenín. V rokoch 1974 – 1977 nebolo veľmi na výber – buďto ste odvolili jednu stranu, alebo ste hodili do urny prázdny papier. A ako tomu býva, mládež sa priklonila k možnosti nie práve budovateľskej. Účesy na „máničku“, schôdzky na kopci za mestom, mixovanie „čučo“ drinkov, počúvanie amerických LP-čiek a humorná rebélia voči režimu sa však mladíkom nevyplatí. Mnohé veci totiž nie sú také, ako sa zdá…
Peter (prezývaný Žaba), ktorý je rozprávačom celého príbehu, sa s rodinou pokúsia o nedovolené opustenie republiky. Mladý básnik Aleš má jediné šťastie, že jeho otčim je straník. Talentovaného klaviristu Míťu vychováva jeho ruská babička. Rodičia utiekli za hranice a syna tak nejako „zabudli“ doma. A nakoniec Venca (prezývaný Popelka) je rebelom z presvedčenia a to aj vďaka faktu, že jeho otca režim degradoval na smetiara.
Útržkovité, nelineárne rozprávanie osciluje medzi príbehmi štyroch povahovo odlišných chlapcov, ktoré spája priateľstvo a rovnaký pohľad na dobu. Film miestami pripomína puzzle, kde jednotlivé scény spojuje nadčasová hudba. Dejová necelistvosť mala zrejme za úlohu sústrediť sa na jednotlivé epizódy. Trojan používa tzv. flashbacky veľmi rozumne a filmu to vôbec neškodí. Naopak, možno je totiž lepšie si z danej doby nepamäť celé príbehy… postačí okamih s výpovednou hodnotou.
Občiansky preukaz je vskutku vydareným filmom tohto roku. Je plný vtipu, krásnych scén, ale hlavne si Občiansky preukaz niektorými „hláškami“ koleduje o ich zľudovenie. Snímka vznikla na základe literárnej predlohy Petra Šabacha a o scenár sa nepostaral nikto iný než Petr Jarchovský. Vo filme sa objavuje množstvo zaujímavých charakterov – od práskačov, rebelov, cez „mlčiacu väčšinu“ až po vzorných súdruhov. Pestrá paleta postáv je na plátne výborne vykreslená aj vďaka nehercom, ktorí podali úctyhodný výkon a za pomoci hercov (vo vedľajších úlohách) je film naozaj lahôdkou pre oko. Za zmienku stojí i slušná práca slovenského kameramana Martina Štrby, takže kvalitné zábery film nestráda, naopak využíva rôzne techniky na dokreslenie atmosféry vo vtedajšom Československu.
Tragikomédia je obľúbeným žánrom českých režisérov, hlavne Jána Hřebejka a filmom Občiansky preukaz mu ostal verný i Ondřej Trojan. Režisér vsadil na istotu, ktorá poteší väčšinu fanúšikov českého filmu. Mrazivé rozprávanie o živote pred nežnou revolúciou vám ponúkne priestor pre úsmev i zamyslenie. Film publikum zaujme vďaka kvalitne spracovanému scenáru a dobre zvolenému hudobnému podkladu. 137 minútová minutáž je na české pomery ale príliš dlhá a film tým i trochu stráca.
Koho má teda film osloviť? S pomocou vkusného puberťáckeho humoru, i hudby, osloví všetkých nadšencov českej filmovej klasiky. Sympatická snímka vás nielen rozosmeje, ale môže vyvolať aj diskusiu, ako to vtedy naozaj bolo alebo aj nebolo. Občiansky preukaz každopádne stojí za návštevu kina. A keď už pôjdete do kina, nezabudnite si ten svoj vziať so sebou. Iba pre istotu…
