Originálny názov: The Purge
Žáner: horor, sci-fi triler
Minutáž: 85 minút
Krajina: USA | Francúzsko
Rok: 2013
Prístupnosť: MP 15
Réžia: James DeMonaco
Scenár: James DeMonaco
Kamera: Jacques Jouffret
Hudba: Nathan Whitehead
Hrajú: Ethan Hawke, Lena Headey, Max Burkholder, Adelaide Kane, Edwin Hodge, Rhys Wakefield, Tony Oller, Arija Bareikis, Tom Yi, Chris Mulkey a ďalší
Priniesť do kinematografie originálny námet sa stále cení. No spracovať ho stupídnym a nudným spôsobom, je až donebavolajúce klišé. Režisér James DeMonaco sa ukazuje v tomto prípade ako vyslovený expert. Jeho Očista je priam prípadovou štúdiou. A ťažko pochopiť Ethana Hawka v hlavnej úlohe.
Avšak, pekne po poradí. Máme tu neďalekú budúcnosť USA, v ktorej kriminalita koketuje s úrovňou nula percent. A to z dôvodu každoročnej očisty, dňa kedy je každý zločin dovolený. Ľudia si tak môžu uľaviť od vnútorného hnevu akýmkoľvek spôsobom a na komkoľvek. Bohatí občania sú samozrejme v bezpečí svojich domovov, pod ochranou špeciálnych obranných systémov. Chudobní a bezdomovci? Hold, tí majú smolu a stávajú sa terčom besniaceho davu. Úspešný predajca spomínaných systémov James (Hawke) sa s rodinou pripravuje na každoročné zahájenie „loveckej sezóny“, no čisto v pozícii nestranných pozorovateľov. Až do okamihu, kým jeho predpubertálny syn nevpustí do ich zabarikádovaného domu černocha, utekajúceho pred partiou mladých psychopatov, domáhajúcich sa vlastnej očisty.
Po moment, keď vpustia utečenca do domu, je film veľmi vkusne nakrúteným thrillerom. Ponúka tajomstvo a očakávanie, s minimálnym morálnym zázemím umelo vytvoreného spoločenstva, ktoré by sa zákonite malo dostaviť neskôr a prehĺbiť tak charakter snímky. Presne ako vo filme Sinister (2012) – jednom z predchádzajúcich diel produkčnej spoločnosti Blumhouse. Možno aj to je dôvod výskytu Ethana Hawka, ktorý v Sinisterovi zažiaril. V tomto bode sa však oddeľujú krivky kvality. Očista prechádza od hry o čas cez tupú vyvražďovačku k rovnako tupému finále.
Pri tom všetkom vidíme hromadenie klišé prvkov (zavše z prsta vycucaný happyend a dejové obraty) a nelogických jednaní postáv. Rozpad dramaturgického domina sa začína nevyužitím ani štipky potenciálu, ktorý námet mal a končí sa pri štylizovanej hre na obdobné klaustrofobické rodinné thrillery (Úkryt, 2002). Uchopenie odkazovej línie je povrchné a neprináša nič nové. Boj chudoby a bohatých môžete koniec-koncov vidieť na plátnach kín každoročne niekoľkokrát (minulý rok Cosmopolis, tento rok Elysium). Prezentovaná je zľahka skrz jedinú vážnu debatu v televízii a nasiaknutá je ňou najmä záporna postava, ktorú však herec Rhys Wakefield nevie predať.
Očista sa však pýši tým, že má hororovú „náladu“. Tá zvyčajne vychádza z prešpekulovaného scenára, čo už viete, že nie je tento prípad. A preto aj zábery na postavy v temných kútoch domu nevyvolávajú žiadne zimomriavky. Tvorcovia len bezbreho kopírujú to, čo im fungovalo v spomínanej snímke Sinister v podobe partie rozmaznaných deciek. Bolo by určite zaujímavé vidieť, ako by sa s týmto námetom popasovali iní režiséri. Slasť by to bola pod taktovkou Davida Cronenberga za jeho lepších čias. Nateraz sme dostali neosolený a plytký guláš v neumytom hrnci, po ktorom by si mali producenti urobiť vo svojich radoch vlastnú očistu.
