Originálny názov: Oldeuboi
Žáner: Akční / Mysteriózny / Thriller
Minutáž: 120 minútKrajina pôvodu: Južná Kórea
Rok: 2003
Prístupnosť: MP 15
Réžia: Park Chan-wook
Scenár: Park Chan-wook
Kamera: Chung Chung-hoon
Hudba: Cho Zoung-wuk
Hrajú: Choi Min-sik, Yoo Ji-tae, Kang Hye-jung, Ji Dae-hwan, Oh Dal-su
Už je asi zbytočné pripomínať, že Hollywoodu ako továrni na filmy už dávno došli nápady, a tak iba recykluje staršie filmy a opakuje stále dokola tie isté klišovité nápady a žánre. A tak sme v práve skončenom roku 2005 mohli vidieť aspoň päť veľmi podobných amerických teen, alebo aj klasicky tváriacich sa hororov a podobné množstvo romantických priblbých komédii. A tak sa musí filmový fanúšik, buď vytešovať z občasných kvalitných, aj keď nie veľmi inovatívnych filmov ako napríklad ukončenie Star Wars, alebo zamerať svoje filmové oko na kinematografie nejakej inej časti sveta. Ako prvé nám napadne asi naša rodná Európa, ale tá sa okrem niektorých výnimiek (Kusturica a väčšina českých režisérov) utápa v prílišnej umeleckosti. A napokon je tu Ázia, z ktorej asi väčšine ľudí na um príde najskôr Japonsko a jeho skvelé animované filmy (napríklad Cesta do Fantázie) alebo Hong Kong s jeho akčnými filmami. Ale asi najlepšou kinematografiou z týchto štátov sa môže pýšiť Južná Kórea.
V tejto krajine, často nazývanej aj ázijský tiger, je podnebie pre tvorbu filmov naozaj dobre vytvorené, z čoho vychádza aj kvalita produkovaných filmov, ktoré sú neraz úspešné na festivaloch po celom svete. Tieto filmy sú veľmi zaujímavo stavané, keď sú to v podstate filmy klasického žánrového zaradenia, ktoré ale vždy obsahujú značne veľké žánrové presahy, navyše, film je vždy postavený z klasických súčasti, len Kórejčania sú veľmi hraví. Vždy sa s nimi pohrajú tak, aby to nevyzeralo ako už stokrát videné. Takisto Aziati majú trochu iné emocionálne vnímanie, takže toto môže byť jeden z dôvodov, prečo sa nám ich filmy zdajú také zvláštne a zaujímavé. Niektoré kvalitné filmy sa už dostali ku nám, napríklad romantická komédia My Sassy girl, vojnový film Brotherhood of War, neo-noir film Bittersweet Life alebo práve tento recenzovaný film – thriler Oldboy.
Režisérom tohto filmu je asi najznámejší juhokórejský režisér (spolu Kim Ki-Dukom) Park Chan-wook. Oldboy je stredným dielom z Parkovej trilógii o všemožných podobách pomsty. Prvým filmom tejto mini série bol film Sympathy for Mr.Vengeance z roku 2002, druhým Oldboy z roku 2003 a v roku 2005 bola séria ukončená filmom Sympathy for Lady Vengeance. Prvý diel trilógie je naozaj zaujímavým príbehom o tom, kto si vlastne môže žiadať svoju vendettu a čo je pre ňu schopný obetovať. Tento film má skutočne vynikajúci scénara, ale trošku pokrivkáva vo forme, na čo sa zase u Oldboya nemôžem sťažovať. Tretí diel som ešte nevidel, ale na slečnu pomstu sa veľmi teším a túžobne očakávam jej príchod.
Osud hlavnej postavy Oldboya Oh Dae-su sa dá porovnať s osudom románových postáv, napríklad s takým Jozefom K. z Kafkovho románu Proces, pretože Oh Dae je na 15 rokov zavretý do neznámeho väzenia, kde sa postupne dozvedá o udalostiach vo svete a aj o vražde svojej ženy. Jedného dňa je z väzenia prepustený a začína svoju púť za poznaním prečo a kto ho to zavrel. Na tejto ceste za pomstou zohrá značne veľkú úlohu dievča Lee Woo-jin, o ktorú najprv Oh Dae-su nejaví záujem, ale stane sa aj jeho milenkou. Dej filmu prechádza postupne, graduje do drámy s antickými motívmi (s teraz tak populárnou šokujúcou pointou, ktorá ale nie je len na efekt) a aj s neskutočne silnou antickou katarziou na konci, ktorá ma zanechala úplne mimo normálneho sveta. Príbeh (pôvodne manga komiks) a jeho scenáristické spracovanie je prvý základný pilier úspechu Oldboya.
Druhým je vizuálne spracovanie tohto ázijského skvostu. Asi v každom článku o Oldboyovi sa objavuje Tarantinov výrok z festivale v Cannes, keď bol Quentin predsedom poroty. Po skončení premietania Oldboya Tarantino dal filmu standing ovation a následne sa o filme vyjadril, že je tento film tarantinovský viac ako všetky tarantinovky a porota, s ním na čele, udelila filmu aj ocenenie. A vizuálne spracovanie spolu s rozprávaním príbehu je úplne tarantinovské, keď sa dočkáme napríklad rozdelenia plátna na dve časti (podobne to bolo aj v Kill Billovi) alebo jednej naozaj výbornej scény, keď v úzkom priestore chodby bojuje hlavný hrdina s asi dvadsiatkou protivníkov a celá scéna je točená na jeden záber, bez strihu a na jej konci čaká na diváka čiernohumorné ukončenie. Podobne ako Tarantino, aj Park scény Oldboya vždy obdarí hudbou, ktorá neskutočne pasuje k scéne. Ale na rozdiel od amerického postmodernistu, Park používa ako podmaz svojich scén klasickú európsku hudbu, a tak napríklad v scéne, keď sa hlavný hrdina hrá na zubára, do uší nám okrem zvukov bolesti prenikajú aj tóny sláčikov z Vivaldiho Štyroch ročných období. A toto je len jedna z brutálnych scén, ktorých si počas sledovania filmu užijeme dostatok, pretože Park ako ázijský režisér tradične nemá problém so zobrazovaním scén, ktoré by cez americký cenzorský úrad len tak neprešli. Ale napriek tomu tieto scény nie sú až tak úplne bezúčelné, vždy posúvajú príbeh ďalej. Ale nedá sa povedať, že štýl Oldboya je okopírovaný Tarantinov štýl, ale Park berie iba tie dobré veci z rôznych filmov a nechá sa inšpirovať viacerými ázijskými, alebo americkými režisérmi. Preto sa Oldboy bude asi páčiť všetkým obdivovateľom filmom Davida Finchera ako Sedem, alebo Klub bitkárov, pretože nálada týchto filmov pripomína Oldboya.
A tretím základom filmu je neskutočný výkon herca menom Min-sik Choi v hlavnej úlohe Oh Dae-su, ktorý sa dá popísať typickým novinárskym klišé – herec svoju úlohu nehrá, on ňou žije. V tomto prípade to ale platí doslovne, pretože Min-sik Choiovi uveríte každé gesto, každé pohnutie mysle. Navyše, Min-sik Choi má tvár, ktorú si asi zapamätáte navždy a prestane platiť, že každý Azijčan vyzerá ako predavač na trhu, pretože táto tvár sa nedá pomýliť len tak ľahko s hocijakou inou. Min-sik Choi je v Kórei asi najväčšou hereckou hviezdou, aj keď už je trošku starší (43 rokov), ale stále zvláda súboje s mladšími kolegami a navyše Oldboyom sa preslávil aj vo zvyšku sveta. Park ho obsadil aj do zavŕšenia trilógie Sympathy for Lady Vengeance, takže pán režisér spolieha na svoj najväčší herecký tromf.
Táto recenzia možno znie až príliš oslavne, ale ja som na filme naozaj nenašiel hocijakú väčšiu chybu a film sa hneď po prvom zhliadnutí dostal do mojej TOP 5 najlepších filmom, ktoré som mal tu česť vidieť. Uznávam, že nie každému sa môže film páčiť, je tam trochu veľa násilia a kórejské filmy sú naozaj trochu zvláštne oproti väčšine filmov, ktoré je možno v našich kinách vidieť. A tak Vám tento film veľmi odporúčam, ako (asi) jeden z najlepších filmov, ktoré môžete tento rok v kinách zhliadnuť. Treba len ignorovať niektoré možné rušivé vnemy a nechať sa unášať jednou z najkrajších ľudských slastí – pomstou…
PS: Ako som v úvode napísal, Hollywood už väčšinou iba recykluje nápady iných. Pánom veľkým producentom podarilo kúpiť práva aj na Oldboya, takže sa môžeme „tešiť“ na remake. Pôvodne sa ako o režisérovi uvažovalo nad menom David Fincher, čo by bolo naozaj úžasné, ale nakoniec to tak nie a na režisérsku stoličku si sadne mladý klipár Justin Lin, ktorý napríklad teraz natáča pokračovanie „cool“ filmu Rýchlo a zbesilo. Na tento remake sa až bojím ísť, keď dorazí ku nám, ale ak sa stane zázrak, tak to možno mladý nádejný režisér nejako už zvládne. Možné to je, ale asi nie..
