Operation Finale
Rekapitulácia dejín bez intenzívnych emócií

Príbeh Adolfa Eichmana, jeden z autorov nacistického plánu konečného riešenia židovskej otázky, je smutno známou epizódou novodobých dejín. Jeho záver je historicky vizuálne zdokumentovaný celosvetovým priamym prenosom so súdneho procesu, v rámci ktorého prvýkrát vystúpili preživší z koncentračných táborov. Výsledkom ich svedectiev bol pre Eichmana rozsudok smrti obesením. Historickému mementu predchádzala náročná misia izraelských tajných služieb na dolapenie Hitlerovho pomocníka a jeho transport pred súd v Izraeli.

Zadržanie nacistického vojnového zločinca v 60. rokoch minulého storočia sa stalo predmetom viacerých filmových adaptácií. O psychologickú drámu zachytávajúcu tento incident sa pokúsil aj režisér Chris Weitz v spolupráci so scenáristom Matthewom Ortonom. Zdá sa, že v tomto prípade dvojici nešlo o rekapituláciu historických momentov únosu, ale skôr o morálny pohľad a uchopenie zvrátených myšlienkových pochodov samotného Eichmana. To, či sa im však podarilo naplniť ambíciu napínavého psychologického trileru miesto historického zhrnutia udalostí v pekne nakrútenom príbehu, je otázne.

Adolf Eichman (Ben Kingsley) žije na predmestí Buenos Aires dobrý život. Pracuje v továrni, vychováva dospievajúceho syna a dokonca udržuje styky s bývalými nacistami, s ktorými na pravidelných stretnutiach velebí posolstvá Tretej ríše. Všetko do chvíle, kým sa jeho syn nezoznámi s mladým židovským dievčaťom. Jej otec veľmi rýchlo odhalí identitu chlapcovho „strýka“ a zalarmuje izraelské tajné služby. Súčasťou tímu, ktorého úlohou je priviesť vojnového zločinca do Izraela živého, je aj legendárny agent Peter Malkin (Oscar Isaac). Ten si so sebou nesie osobnú nedoriešenú rodinnú traumu z čias nacizmu, čo však nie je u žiadneho člena izraelskej jednotky výnimočné.

Skupina tajných agentov strávi pár dní pozorovaním Eichmanových denných zvyklostí, aby ho v jeden večer mohli uniesť do skrýše, kým ho nebude možné prepraviť do Izraela. Časom sa ukáže, že samotný únos bol len fyzickou rozcvičkou pred náročným psychickým vyjednávaním so samotným Eichmanom. Izraelský tím totiž naráža na komplikácie – nemôže bývalého dôstojníka SS len tak naložiť do lietadla bez jeho súhlasu.

Práve tu sa začína súboj vôle dvoch diametrálne odlišných ľudí – chladnokrvného a strojeného Eichmana a roztržitého emotívneho Malkina. Žiadna z postáv nemá navrch, agenti Mossadu sú si vedomí, že Eichmanovo presvedčenie o správnosti svojho konania je neoblomné a jeho činy sú prostá chladnokrvná matematika. Obaja herci podávajú výborné výkony, avšak na potiahnutie atmosféry daných momentov to nestačí. Namiesto gradácie napätia vidíme umiernenú diskusiu a servilné dialógy. Rozhovor nie je napínavý, ani mrazivý, emócie sú slabé a pôsobia ako klišé. Najsilnejší moment filmu je beztvarý, nudný a miestami patetický.

Ben Kingsley je výborný Eichman nielen vďaka výraznej fyzickej podobnosti. Jeho zdržanlivosť, nadradenosť a strohosť je presvedčivá, rovnako ako aj chvíľkové prejavy elementárnej ľudskosti, kedy má divák nutkanie odpustiť mu, že bol v celej mašinérii zapletený s plným vedomím, no inou vidinou budúcnosti. Práve jeho zdržanlivosť je zároveň brzdou intenzívnych emócií, ktoré nedávajú priestor výraznejším konfrontáciám v rámci dialógov. Ostatné postavy sú len súčasťou orchestra, ktorému dirigent nevenoval dostatočnú pozornosť pri absolventskom koncerte.

Aj keď záverečné minúty vydolujú z akčnej situácie trochu úzkostného napätia, rozhodne to na celý film nestačí. Dojem z niekoľkých minút nezachráni premrhaný potenciál a hrdinská obetavosť Petra Malkina v závere je ošúchané americké gesto, ktoré sľubuje kóšer happyend. Operation Finale (po slovensky Eichmann: Strojca konečného riešenia)je tak filmom, vďaka ktorému si síce oprášite poznámky z dejepisu voľnou rekonštrukciou udalostí s trochou melodrámy, výrazný dojem a dojazd trpkých emócií vo vás ale nezanechá.

---