Oppenheimer
Ničiteľ svetov

Historický životopisný film o teoretickom fyzikovi by mohol byť celkom nuda. To by však nesmelo ísť o dramatický život otca atómovej bomby Roberta Oppenheimera, autorský film Christophera Nolana a možno životný výkon Cilliana Murphyho v hlavnej úlohe.

Nolan nakrútil rozhodne film pre komerčné publikum, ale ide na hranu toho, čo to vlastne znamená. Celý príbeh a jeho spracovanie sú však natoľko pútavé, že snímke netrvá dlho a chytí v kinosále aj tých divákov, ktorí zo začiatku ešte znudene pozerajú do mobilov. A našťastie, vôbec nie je cítiť ani obriu dĺžku 180 minút.

Príbeh sa odohráva v troch dejových líniách. Tá hlavná sleduje najprv v skratke Oppenheimerove štúdia v Európe, rozbeh akademickej kariéry v USA a potom samotný projekt Manhattan. Rámcované je to jeho rozprávaním už po vojne pred vládnou komisiou, ktorá rozhoduje o predĺžení jeho bezpečnostnej previerky. Ide v podstate o sériu vykonštruovaných obvinení Oppenheimera zo špionáže pre Sovietsky zväz, alebo aspoň z toho, že je komunista. Posledná, ktorá sa odohráva o niekoľko rokov na to, sleduje senátne vypočúvanie kandidáta na ministra obchodu Lewisa Straussa (Robert Downey Jr.) – bývalého predsedu komisie pre atómovú energiu, ktorého kariéra sa s Oppenheimerovou viackrát pretla a nie vždy pozitívne.

Christopher Nolan si pre nás tentoraz pripravil hlboký ponor do sveta vedy vrátane mnohých morálnych a etických otázok, ktoré si vedci počas vývoja atómových zbraní kládli. Zvolil pri tom v mnohom odlišný prístup než sme u neho zvyknutí, ale stále je to on. Prirovnať to však viac môžeme k Dunkirku či k prvej polovici Interstellaru, ako k jeho ostatným, akčnejším dielam. V prvom rade však Oppenheimer ukazuje akým vyspelým filmárom Nolan je, či už o ňom hovoríme ako o režisérovi alebo scenáristovi. Zúžitkoval tu všetky svoje enormné skúsenosti. Presne vie, čo si kedy môže dovoliť. Som si istý, že s menej skúseným režisérom by film nefungoval tak dobre ani z polovice. Možno by dokonca nefungoval vôbec.

K výbornému výsledku mu pomáhajú skvelé herecké výkony. Cillian Murphy stvárnil J. Roberta Openheimera maximálne uveriteľne vrátane jeho všetkých vonkajších aj vnútorných trápení. Bezpochyby ide o jeho doteraz najlepší výkon. Výnimočne kvalitné herectvo však ukázal aj Robert Downey Jr. Oboch pravdepodobne neminú mnohé nominácie a ocenenia. Zdarne im však sekundujú aj Matt Damon, Emily Blunt a mnohí ďalší aj menej známi herci. Veľmi dôležitý je však aj hlavný kameraman Hoyte van Hoytema, ktorý s Nolanom spolupracuje dlhodobo, ale má na konte aj snímky ako Ad Astra, Nope či Spectre. Vizuálna stránka je pre Nolanov rozprávačský štýl nesmierne dôležitá a inak tomu nie je ani tu. A nejde len očakávaný prvý výbuch atómovej bomby, i keď prirodzene ide o jedno z vyvrcholení snímky.

Tento pomaly až triler je totiž, ak to trochu preženiem, zostavený najmä z množstva scén mužov – vedcov rozprávajúcich sa v niekoľkých miestnostiach. Najprv najmä na univerzitách, potom v laboratóriách v Los Alamos. Znie to celkom intelektuálne, možno dokonca banálne a trochu to možno také aj je, ale ako som už spomenul, Nolan vie, či si smerom k divákovi môže dovoliť a najmä koľko si toho môže dovoliť. Nenechal tu tak priestor na nudu, k čomu pomáha aj práve vizuálna a zvuková stránka filmu. Nechýba však ani dobrá práca s tempom, správne budovanie napätia, ale aj politické pozadie celého príbehu, či mnohé vyslovene humorné momenty.

Oppenheimer je tak komplexným dielom, ktoré bude patriť medzi to najlepšie, čo Christopher Nolan priniesol a podľa mnohých názorov je to rovno jeho doteraz najlepší počin. Či to tak skutočne je, bežte posúdiť sami do kina. Výbornou správou totiž je, že je to opäť film stvorený pre veľké plátno. Oplatí sa ho vidieť práve tak.

---