Originálny názov: OrAngeLove
Žáner: romantická dráma
Minutáž: 84 minút
Krajina: Ukrajina
Rok: 2007
Prístupnosť: MP 15
Réžia: Alan Badoev
Scenár: Alan Badoev, Olga Krzhichevskaya
Kamera: Yaroslav Pilunsky
Hudba: Zeljko Marasovich
Hrajú: Olga Makeeva, Aleksey Chadov, Aleksei Vertinsky, Vyacheslav Burlachko, Ekaterina Kantor, Andrey Streltsov, Dmitriy Malkov, Galina Bozhenko
Filmová celovečerná druhotina režiséra Alana Badoeva Oranžová láska (orAngeLove), nominovaná na Grand Prixe festivalu v Talinne (v roku 2007), je príbehom o láske v oranžovom prevedení. Prekvapivé? Nie. Autorský koncept len málo uniká prvému plánu a kráča ako po diaľnici, na ktorej človeka vyruší len máločo.
Kde chýba obsah, tam prichádza na pomoc forma – režisér si zamenil svoju úlohu režiséra za úlohu výtvarníka – už názov filmu napovedá, že sa veľa pracuje s farebnosťou. Oranžové sú vlasy mladej herečky Olgy Makejeva, oranžové sú listy na jeseň. Oranžové je svetlo v miestnostiach, kde je láska (alebo kde by mala byť) a oranžová je púšť, v ktorej Katya zanecháva stopu, aby ju vzápätí zavial prach. Režisér investuje do kontrastov – farba a čierna, deň a noc, mladosť a staroba, život a smrť. Umelecké stvárnenie romance je nepochybne zaujímavé, aj keď divák sa v istých momentoch len márne pokúša nahmatať hranicu gýču.
Oranžová láska je príbehom lásky dvoch umelcov, ona – violončelistka, on fotograf. Ich videnie sveta môže byť originálnym zrkadlom, ale aj zrkadlom s pokrivenou šošovkou. Ich vzťah, ktorý sa viac než na pár metrov štvorcových odohráva v predstavách a v snoch je nezmyselným bojom proti osamelosti a výkrikom zúfalstva. V niektorých scénach uvažujeme, do akej miery je výplodom autorovej mysle a do akej miery výsledkom excentrizmu postáv.
Hraničné situácie pripomínajú hádky pubertálnej mládeže, pre zrelého človeka sú nelogickými spormi dvoch detí. Nevyzretosť dvojice je evidentná – on odchádza, keď má ostať, je egocentrický a sebecký, kým ona, klasicky žensky trpí – s bledou tvárou a ohnivočervenými vlasmi predstavuje spojenie anjelskej krehkosti aj vášne. Režisér hľadá a nachádza v tvárach hrdinov a predovšetkým v peknej tváričke mladej hrdinky oporu pre svoj príbeh. Nie vždy sa mu to darí. Pohľad na dramatické, prefarbené HDR obrazy je síce nádherný – keď Katya kreslí špičkami do prachu, máme chuť rozplynúť sa, ale celkový pocit v ústach je trpký a prázdny.
Režisér Badojev niektoré veci akoby do príbehu zaradil náhodne, stávajú sa alogizmami, kým iné sú vysoko prepracované. Niektorým detailom vdýchol jedinečnosť, na ktorých kreslí štruktúru vzťahu; ako keď ona raňajkuje mäso, hoci bola celý čas vegetariánka. Utrpenie je jasné, tanec radosti a lásky sa mení na tanec smrti. Balet zo začiatku je zrazu pretláčaním sa v tme.
Príbeh lásky a vášne je vždy nádherný, ale tak ako v prípade Rómea a Júlie, aj tu sa na jednej strane musíme pousmiať nad nereálnosťou a preexponovasťou umeleckého stvárnenia samotnej témy. Nikto netvrdí, že autor chcel, aby bol film príbehom reálnym, ale aj v rovine snivej a surreálnej akoby mu niečo chýbalo.
Možno fragmentárny pohľad na film nám pomôže ho uchopiť – ak sa pozrieme okom fotografa či maliara, môžeme objaviť príjemné nuansy. Obzvlášť fotografický pohľad sa najviac približuje správnemu – scény môžu byť fotkami. Takisto môže byť celý film iba fotkou – povrchným obrázkom, za ktorým sa skrýva nejasný príbeh a ten príbeh existuje iba v mysli hlavnej postavy. Preto si divák odnesie z filmu iba fotku, lebo viac mu režisér a autor filmu nedovolí.
