Pád
Z vysokých bestsellerových priečok sa padá ozaj hlboko

Do zoznamu knižných bestsellerov sa prebojuje všeličo, vysoko do rebríčkov sa dostali aj viaceré zo šiestich kníh z Fallen série spisovateľky Lauren Katovej. Môžete si z toho o diele odvodiť všeličo, no pre produkčné spoločnosti to je hlavne signál, že pôjde o titul, ktorý by malo byť možné adaptovať do úspešnej filmovej série. Predaj rovnomennej knihy podľa dostupných informácií celosvetovo dosiahol skoro desať miliónov výtlačkov a sériu preložili do viac ako tridsiatich jazykov. Publikum už existuje, a to je celkom dobrý predpoklad na úspech.

Práva na všetky knihy série ako prvé kúpilo štúdio Walt Disney, no štyri roky na nich len sedelo, kým sa ich v roku 2013 nevzdalo. Vtedy to vyzeralo to ako happyend pre malé štúdio Lotus Entertainment, o ďalšie štyri roky to zas vyzerá na ich najväčší prúser.

Dôvodom nie je len to, že Pád nie je výnimočný filmársky či príbehovo, lebo fanúšik znesie veľa. Hlavným problémom je 40-miliónový rozpočet, ku ktorému sa výnosy z kín zrejme ani zďaleka nepriblížia. Ťažko vystopovať, kedy produkčné štúdiá začali tušiť, že to s filmom ružovo nevyzerá, no rozhodli sa ísť cestou veľmi skromnej kampane. O pozadí vzniku filmu sa čuší, čo nie je pre americké produkcie práve najtypickejšie.

Pád sa v kinách objavuje od minulej jesene. Potichu obehol ázijské filmové trhy, akoby šlo o nejaké špinavé tajomstvo, a z tých väčších a významnejších si distribúcia zatiaľ trúfla len na Spojené kráľovstvo, kde sa snímka premietala v marci. V Nemecku snímku uvidia v júni a na domácej pôde v Spojených štátoch podľa všetkého až v septembri. Možno som paranoidná, no vidí sa mi, že pre Pád zvolili stratégiu najmenšieho odporu filmovej kritiky.

Ak ste videli trailer a zaradili ste si Pád do trošku hanlivej škatuľky príbehov o osudovej láske s fantazíjnou zápletkou, váš dojem bol správny. Vo filme sa o láske hovorí veľa, no nielen o nej – aj o zvláštnych pocitoch a tušeniach a o osudovom magnetizme, ktorý celkom vážne ovláda zaľúbencov ako nesvojprávne handrové bábky. Ľúbia sa tak silno, že si nevedia pomôcť.

Kde je láska, musí byť aj jej fyzický prejav. Bozk. Vyvrcholenie všetkého toho túženia a trápenia tela – zakázaný a smrteľný bozk, neodvratiteľný a osudový. Juj, a keď sa ten Bozk prieči samotnému Bohu, o to sladšie bude chutiť, pravda?

Poďme na to ale po poradí. Na začiatok treba neškodne pozmeniť biblický mýtus o padlých anjeloch. Rebelovali proti Bohu, a ten časť z nich na čele s Luciferom poslal rovno do pekla, no pre druhú partaj, ktorá sa odmietla vzdať lásky k človeku, vymyslel pozemský trest. Späť do svojho nebeského kráľovstva ich vpustí, ak jeden z nich prelomí kliatbu. (Asi vodca ich rebélie, no kto vie? Vzájomné vzťahy medzi padlými či pozadie celej tej šlamastiky nie sú veľmi vysvetlené.)

Aby dievčenské srdcia búšili o hruď jedna radosť, padlý anjel v hlavnej úlohe – fešák, ako sa na mytologickú bytosť patrí – svoju osudovú lásku, ktorej sa nie a nie vzdať, stretáva každých sedemnásť rokov, opakovane prepadáva jej čaru a nikdy neodolá smrteľnému dotyku ich pier. Láska silnejšia ako trest boží! To je asi taká tá láska, čo hory prenáša, taká romantická a večná. Či skôr taká pudová a bezohľadná, že milovanú nechá anjel opakovane umrieť v mučivých plameňoch. To je iné sado-maso.

Obeťou osudu a hrdinkou lovestory tisícročia je životom skúšané dievča, ktorej súd pre mladistvých za neúmyselné zabitie udelil povinnosť nastúpiť do akejsi zavšivenej internátnej nápravnovýchovnej školy. Inštitúcia je to zaujímavá, má, napríklad, ochranku, ktorej so železnou pravidelnoťou unikne každotýždenná párty v priľahlom lese; má taktiež ohľaduplných vychovávateľov a pestré školopovinné osadenstvo: od odsúdencov cez psychiatrických pacientov po celkom normálne dievča, ktoré sa svojim rodičom skrátka zunovalo, a tak ho tam šupli. Proste spoločenskí vydedenci všetkých typov majú v stredovekom zámočku nájsť cestu začlenenia sa do bežného života. Dáva vám to zmysel?

Lucinda – tak sa prekliata deva volá – máva vidiny, flashbacky z predchádzajúcich životov a rôzne predtuchy, no psychofarmaká zo zásady neberie, lebo – ehm – „radšej bude sama sebou.“ Svoj údel nesie pokorne a v tichosti, ako správne sympatická hrdinka. Anjelského vyvoleného stretne práve medzi múrmi internátnej školy a už len čakáme, kedy sa kliatba opäť naplní.

Popri tom spoznávame celú jeho kompániu padlých anjelov, ktorí majú problém zmestiť sa do kože a z nejakého dôvodu chodia na strednú, aj keď vyzerajú na statných dvadsiatnikov a mohli by tie svoje nesmrteľné životy zasvätiť niečomu zmysluplnejšiemu ako blicovaniu. Z nadpozemskej partie sa do priamočiareho príbehu zapletie ešte aj „bad boy“ anjel Camerom, ktorý sa do Lucindy tiež zahľadí a trúfa si skúsiť všetko, aby osudovú dvojicu rozdelil.

Zhrňme si to. Dva mytologické tvory s výzorom prerastených tínedžerov súperia o jednu smrteľníčku. Trochu z toho trčí Twilight, nuž čo, s originálnym materiálom sa zázraky robiť nedajú. Stále z toho však mohol byť solídny kus filmového remesla, hlavne ak by režisér nechal vyniknúť herecké obsadenie.

V hlavnej úlohe sa predstavila Addison Timlin, ktorú si mnohí iste pamätajú ako protivnú tínedžerku Sashu zo seriálu Californication. Svoju postavu hrá s citom a dôveryhodne, niet pochýb o tom, že ide o talentovanú herečku, no na svoj hollywoodsky prelom si bude ešte musieť počkať.

Okrídleného princa krasoňa stvárnil Jeremy Irvine známy zo Spielbergovho Vojnového koňa. Údajne bol v užšom výbere castingu iných úspešných comming-of-age sérii, a to pre filmy Hunger Games (mal hrať Peetu Mellarka) ako aj pre sériu Divergencia (tiež mu ponúkli titulnú mužskú postavu). V tom čase vraj nemal o „takéto role“ záujem, až úloha padlého anjela mu učarovala. Len mu niekto mohol povedať, že dýchať s otvorenými ústami už vyšlo z módy. Napokon, ľúbostný trojlístok dopĺňa Harrison Gilberton, ktorý je na filmovom pľaci pečený-varený už od svojich desiatich rokov.

Tie najlepšie momenty filmu, keď všetko klape, ako má, sú práve tie najmenej fantazíjne a najmenej sentimentálne a vyhrotené – tie, ktoré stoja len na hereckom stvárnení textu a v ňom zakódovanej dynamike medzi postavami.

Zo skromnosti vás však rýchlo a nepríjemne vyliečia afektované flashbacky, flashforwardy a iné haluze, ktoré v inak pokojnom tempe rozprávania pôsobia ako päsť na oko. A potom sú tu ešte tie chorály miesto soundtracku. Nešetrili nimi, a tak znejú všade tam, kde sa ako-tak hodia, i všade inde, kam sa tvorcom zachcelo stoj čo stoj navodiť nadpozemský dojem.

Povedzme, že sa cez ten amaterizmus a filmové klišé prenesiete a zaujíma vás vyvrcholenie príbehu. Azda ste zvedaví aj na náznaky toho, kam celá knižná a potenciálna filmová séria smerujú. Aj tu vás film sklame. Veľkolepé finále totiž nie je ničím iným, než bitkou dvoch našuchorených kohútov o prvenstvo v kurníku. Vyhrá ten, čo má vyhrať a to by bolo všetko, ak by sa film neulakomil ešte najedno celkom zbytočné vyznanie.

Keď pozeráte príbeh o prekliatej láske, ktorá sa počas vekov zas a znova opakuje, netreba tlačiť na pílu a nad mŕtvolou kamarátky divákom pripomínať, že on a ona ozaj patria k sebe. Jeden by dúfal, že to je premisou príbehu, nie jeho pointou.

Nevadí, od titulkov vás delí už len pár sekúnd, game over. Konečne. Škoda len, že máte pocit, že ste v súboji s filmom prehrali. Dúfali ste, že to nebude predvídateľné a zbabrané, no film vám ukázal, kto z koho.

---