Originálny názov: Olympus Has Fallen
Žáner: akčný thriller
Minutáž: 120 minút
Krajina: USA
Rok: 2013
Prístupnosť: MP 15
Réžia: Antoine Fuqua
Scenár: Creighton Rothenberger, Katrin Benedikt
Kamera: Conrad W. Hall
Hudba: Trevor Morris
Hrajú: Gerard Butler, Aaron Eckhart, Finley Jacobsen, Dylan McDermott, Rick Yune, Morgan Freeman, Angela Bassett, Melissa Leo
Budúci rok zaznamená americká spoločnosť dôležité výročie. Uplynie 200 rokov odkedy Briti obsadili Washington a doslova vypálili Biely dom. Atraktivita námetu je pre Hollywood viac než zrejmá, kedže sa takmer súčasne objavujú dva filmy, opierajúce sa o napadnutie spálne amerického prezidenta. A oba transformujú Britov do aktuálnejšej podoby, ktorá je však v jadre obohraná – teroristov. Ten s Rolandom Emmerichom na režisérskej stoličke vyzerá z upútavky štandardne epicky, až z toho svrbí. Má však Channinga Tatuma a Jamieho Foxxa (prezident – afroameričan), do kín príde v lete a tým pádom by nemal byť stratovým. No ešte predtým tu máme tvorcu skvelého filmu Training Day – Antoina Fuquu. V talóne má Gerarda Butlera s Aaronom Eckhartom (prezident – beloch) a samozrejme sa doň vkladali väčšie nádeje, aj keď nič svetoborné sa neočakávalo.
No potom, ako sa na svet dostal Red Band klip tohto filmu (s ratingom R), to vyzeralo ozaj zaujímavo. Obsahoval totiž celú scénu napadnutia Bieleho Domu teroristami, onen premyslený fatálny útok, paralyzujúci bezpečnostné zložky. Rýchly a nečakaný. S dynamikou, dobrými nápadmi a zábermi. Lenže znova obohraný marketing – v ukážke vidíme to najlepšie. Áno, je to tak. Táto sekvencia je ďaleko najlepšou akčnou nádielkou, akú možno vo filme vidieť. Zbytok je len chabo sa tváriaca akcia, lámanie kostí a explózie za tmy, keď je viditeľnosť nulová a s orientáciou pomáha radarový monitor. Chybičkou krásy je však to, že atak vidíme v prvej polovici filmu. Tu sa mihne aj záblesk symboliky, ktorý presahuje medze zábavnosti filmu – rozstrieľaná americká vlajka, pomaly padajúca zo strechy Bieleho domu. Zábery z tých rokov 90-ych, dva a pol storočia starý patriotizmus.
Práve symbolika prezrádza, že o zábavu nejde, čo je však paradox, pretože film má za sebou veľmi pozitívne ohlasy, radiace ho do starej školy akčného filmu. A áno, v žánri akčného filmu s maskulínnym hrdinom, zachraňujúcim nielen filmový svet, ale aj ten „náš“, pôsobí film ako to najlepšie, čo kinematografia za poslednú dobu ponúka. Priamo „action cinema pur“, v ktorom sa vyvrheľ Mike Banning (Butler) snaží zachrániť prezidenta pred nechceným ohrozením. Nadáva v tielku na štýl Bruce Willisa, bije a strieľa, koho môže. Vykradnutá je podstata takmer všetkého, čo má s akciou zlatých osemdesiatych spoločné (budova Nakatomi zo Smrtonosnej pasce vs. Washingtonov monument, viac mŕtvych ako vo filme RoboCop). Aj keď je scéna prepadnutia prezidentovho „ofisu“ najlepšou, pri špeciálnych efektoch ide skôr o katastrofu. Niektoré by dokázal spraviť každý druhý človek s nelegálnym softvérom doma na počítači.
Scenár sa opiera o aktuálne dianie vo svete, čo do istej miery môže byť náhoda, ale aj premyslený ťah. Celý je však poňatý nesmierne vážne, z čoho v konečnom dôsledku smrdí záporný element. Fuqua onu serióznosť podtrhuje interiérovým lookom s excesívnymi akciami v exteriéroch, ktoré od polovice filmu absolútne nefungujú a pôsobia nepravdepodobne, ba až trápne. A film to má naštrbené už len skrz svoju patetickosť a napádanie ideí slobody spoločnosti (nielen americkej), čo nie je nič iné ako klišé. Absentuje už len Harrison Ford. Dialógy, ktoré prednášajú hlavné herecké hviezdy, sú vhodné práve do filmu, ktorý berie sám seba s humorom, nie tu. A namiesto záverečného monológu prezidenta (áno, je tu happyend) je lepšie si pustiť podobnú scénu z Armageddonu.
Ako oddychovka je Pád Bieleho domu odporučitelný pre divákov, vyhľadávajúcich spomenuté „atribúty“. Netreba sa pri ňom veľmi zamýšľať, no ani tu nečakajte zázraky. Každý sa môže k tomu stavať inak. Ale film, doslova opomínajúci základný konflikt medzi nechceným hrdinom a prezidentom, ktorého má zachrániť, nie je určite v poriadku.
P.S.: Pokiaľ nechcete čakať do leta, aby ste videli afroamerického prezidenta, nezúfajte. Morgan Freeman tu ním na jeden (dlhý) moment bude. A je náramne charizmatický.
