Prvou myšlienkou pár sekúnd po poslednej scéne bola: „Takto sa majú nakrúcať kriminálne drámy“. Hneď nasledovala ďalšia, ktorá ma nútila ísť na tento film ešte aspoň jeden raz.
Pamfir
dráma
2022 / 100 min.
Ukrajina / Francúzsko / Poľsko / Čile / Luxembursko
Réžia
Dmytro Sucholytkyj-Sobčuk
Scenár
Dmytro Sucholytkyj-Sobčuk
Sedemnásť rôznych ocenení na svetových festivaloch, šesťminútový potlesk na Cannes, prirovnanie režiséra Dmytra Sucholytkyy-Sobčuka kritikmi k Davidovi Lynchovi. Ale presvedčiť ísť na tento film by vás malo, samozrejme, niečo iné. A to harmonická symfónia všetkého, čo máme na kinematografii radi. Nájdeme tu silnú naráciu, profesionálne-extatickú prácu kamery, hru so svetlom, fantasmagorické kostýmy, presvedčivý herecký výkon a magicko-melancholickú hudbu od Laetitie Pansanel Garric.
Na prvý pohľad je príbeh celkom jednoduchý. Dej sa odohráva na hmlistej hranici medzi Ukrajinou a Rumunskom v oblasti zvanej Bukovina. Hlavná postava mohutného Lioni (Oleksandr Yatsentyuk) s prezývkou Pamfír a temnou minulosťou pašeráka sa snaží napraviť a odčiniť svoje chyby. Zrazu však nastane udalosť, ktorá Pamfíra prinúti znovu sa vydať na riskantnú cestu pašeráctva.
Zdá sa, že ide o ďalší pašerácky kriminálny príbeh, však? V skutočnosti sa Dmytro Sucholytkyy-Sobčuk ponára hlbšie. Jeho film ďaleko presahuje žáner kriminálnej drámy a pozorne skúma ľudské chyby, pocity, vzťahy a existenciálne krízy. Zároveň režisér otvára svet plný mytológie a biblických motívov. Táto mnohovrstevnatosť mu umožňuje zaujať dosť rôznorodú verejnosť.
Hlavná postava Pamfíra upútava svojou charizmou, snahou konať správne a so svedomím. Stará sa o manželku Olenu (Solomia Kyrylova), miluje svojho syna Nazara (Stanislav Potiak) a v zahraničí tvrdo pracuje pre ich blaho. Nie je veľmi vzdelaný, ale všetko ho naučil ťažký život. Tvrdo pracuje a má neustálu túžbu usilovať sa o to najlepšie. Pamfír má v sebe veľa múdrostí a lásky, ktorú zdieľa so svojím synom, aby ten neopakoval otcove chyby.
Pri Pamfírovi stojí jeho manželka. Z príbehu je cítiť, že nie je doplňujúcou alebo vedľajšou postavou. Je samostatná, funguje komplexne. Je stále prítomná v rozhodnutiach a príbehoch Pamfíra. Ich syn Nazar je akoby neúplne sformovaným prelínaním dvoch rodičov. Práve on sa dopustí priestupku, ktorý obráti Pamfírov život naruby. Urobí to však zo zúfalej túžby udržať pri sebe otca, ktorého tak veľmi miluje. Všetky postavy v tomto filme sú nedokonalé, urobili mnoho chýb. Diváci však s nimi začnú okamžite súcitiť, len čo spoznajú ich motívy a uvidia neustálu túžbu stať sa lepšími a dostať sa z drsného systému prežitia.
Malanka je ďalšou pozoruhodnou súčasťou filmu. Ide o sviatok, ktorý svojimi koreňmi siaha do pohanských tradícií. Oslava tradičnej bukovinskej Malanky s rituálnym prezliekaním sa za zvieratá a mytologické postavy je typická pre pohraničné oblasti Černivského regiónu. V tomto príbehu sa z Malanky stáva peklo na zemi. Prináša so sebou smrť pod vedením „diabla“ – hlavného antihrdinu a pašeráka Oresta (Oleksandr Yarema). Sviatok sa stáva miestom extázy, smútku a adrenalínu.
Pamfír okrem dejového pôžitku ponúka aj ten vizuálny. Dmytro Sucholytkyy-Sobčuk niektoré scény prirovnáva k obrazom Boscha. Spomeňme si na chvíľu na tie maľby plné farebného chaotického šialenstva. V určitom bode sa film stane presne takýmto – najmä počas oslavy spomínanej Malanky. V tomto bode je potrebné spomenúť aj prácu hlavného kameramana. Mykyta Kuzmenko nakrúcal klipy pre svetové hviezdy ako Harry Styles, Post Malone, Weeknd a ďalších. Každá scéna filmu bola urobená na jeden záber. Počas scény bitky, ktorá zvýši divácky krvný tlak, to bolo obzvlášť náročné a zaslúži si za to potlesk. Tím Pamfíru sa tiež hrá so svetlom, tmou, geometriou a kamera zdôrazňuje mikro pohľady a pohyby. Tie si môžeme užívať aj vďaka hereckým výkonom.
Na nakrúcanie sa herci pripravovali viac ako rok. Spolu sa vydávali na expedície do miest, kde sa bude film točiť a trávili tam spolu čas, vžívali sa do postáv, volali sa navzájom ich menami. Hoci nevedeli scenár dopredu, podarilo sa im vybudovať citlivé vzťahy. Veľkou výzvou bol aj jazyk. To si nevšimne zahraničný divák, ale na pohraničnom bukovinskom území sa rozpráva v náročnejšom dialekte. Nie je ľahké mu vždy porozumieť, ani ho autenticky ovládať. Herci Pamfíru to brilantne zvládli.
Na záver ešte raz zdôrazním, že Pamfír nie je len príbehom o zlých pašerákoch a ich náročnom kriminálnom živote. Na povrchu tu tiež nenájdeme jednoduché posolstvo. V tomto je oveľa hlbší ako napríklad slovensko-ukrajinský film Čiara. Zároveň Pamfír neexotizuje a nezvýrazňuje stereotypy, snaží sa problém pašovania uchopiť komplexnejšie.
Je to absolútne krásny príbeh o láske a jej rôznych podobách, o starostlivosti, ťažkých rozhodnutiach, ktoré môžu byť niekedy osudové. Zároveň je to príbeh o komplikovanom živote. Niekedy je ho náročnejšie zvládať kvôli systému a zlu, ktoré sa nezhoduje s našou cestou.