Originálny názov: Parada
Žáner: komédia, dráma
Minutáž: 115 minút
Krajina: Srbsko | Slovinsko | Chorvátsko | Čierna hora | Macedónska republika
Rok: 2011
Prístupnosť: MP 15
Réžia: Srdjan Dragojevic
Scenár: Srdjan Dragojevic
Kamera: Dusan Jaksimovic
Hudba: Igor Perovic
Hrajú: Nikola Kojo, Milos Samolov, Hristina Popovic, Goran Jevtic, Goran Navojec, Dejan Acimovic a ďalší
Film Parade sa zaoberá kontroverznou témou, a to základnými právami gayov a lesbičiek v Srbsku. Ponúka i autentické zábery z Gay Pride Parade z roku 2010. Film nie je pre slabšie povahy. Hoci sa spočiatku človek schuti zasmeje na niektorých scénach, Parade naberá postupne na dramatickosti. Vyvrcholenie deja už až tak na smiech nie je. Skôr je dojemné a presvedčivé.
Téma homosexuálov prilákala do kín množstvo divákov – v srbských kinách sa v prvých mesiacoch distribúcie predalo 350 000 vstupeniek, v Chorvátsku to bolo 150 000 za dva mesiace, 40 000 v Bosne a Hercegovine a mohli by sme pokračovať vymenúvaním ďalších štátov, kde film zaujal verejnosť. Téma ľudských práv nám nie je ľahostajná.
Čo nás teda čaká? Hlavnou myšlienkou je zorganizovanie dúhovej Pride skupinkou homosexuálnych aktivistov v Belehrade. V Srbsku to nie je vôbec ľahká záležitosť, o čom svedčí aj násilný incident z roku 2001. Takmer po desiatich rokoch sa o to pokúšajú aktivisti opäť, narážajú však na odpor nekompromisných skinheadov a nacionalistov. Mirko (Goran Jevtić) je jedným z týchto aktívnych homosexuálov, zároveň je priateľom Radmila (Miloš Samolov), ktorý je veterinárnym lekárom. Mirko sa popritom živí organizovaním svadieb. Obaja sa snažia žiť nenápadne, avšak v Srbsku to vôbec nemajú ako gayovia jednoduché.
Osud chce, aby sa ich cesty splietli s Miškom Draškovičom, alias Limunom (Nikola Kojo), ktorý „inak orientovaných“ z celého srdca nenávidí. Limun je vyslúžilý vojnový veterán, zapletený do rôznych trestných činností, momentálne prevádzkujúci judo klub. Jeho terajšia známosť Biserka (Hristina Popović) je od neho oveľa mladšia. Súčasne má syna z predošlého manželstva, ktorý pracuje v autoservise a je členom hnutia skinheads.
Limun, hoci nenávidí homosexuálov, z istých dôvodov neochotne prijíma Biserkin návrh chrániť ich, prostredníctvom svojho judo klubu. Má však problém – jeho zamestnanci odmietajú homosexuálov chrániť. Pri hľadaní sympatizantov za dobrú vec sa mu podarí zaangažovať chorvátskeho vojnového veterána, bosnianskeho moslima, či Albánca z Kosova. Starí nepriatelia so Srbmi tak vytvoria utopickú silu osobitného druhu, ktorá neváha vystúpiť na verejnosti s farebnými balónikmi a dúhovými vlajkami proti neonacistom a nacionalistom.
Film pretkaný situačným humorom a skvelými dialógmi by mohol prilákať i k nám do kín mnoho divákov. Herci zahrali svoje roly presvedčivo, s nadšením a entuziazmom. Osobne však mám pocit, že Nikola Kojo zo seba mohol vyťažiť trošku viac. Prvý scénar k filmu bol napísaný ešte v roku 2004, ubehli tri roky, kým sa Dragojevićovi podarilo získať peniaze na film. V roku 2008 napísal konečnú verziu scenáru – v lete na dovolenke. Film sa plánoval nakrúcať už v roku 2009, avšak ešte kvôli bezpečnostným obavám sa nakrúcanie Gay Pride Parade presunulo na rok 2010. Tvorba filmu pokračovala začiatkom roku 2011 a dnes si môžeme konečne pozrieť výsledok v kinách. Neodfláknutá precízna práca priniesla výsledky. Snímka získala hneď niekoľko ocenení, napríklad na festivale Berlinale.
Srđanovi Dragojevićovi sa podarilo nakrútiť tragikomédiu v povojnovej krajine, pričom vojnové a iné traumy mení na komédiu, ktorá si už získala nejedného diváka. Film rúca skreslené predstavy o homosexuáloch v ružových šatách. Možno Dragojevićova provokatívna práca prinúti niektorých ľudí prehodnotiť svoje predsudky voči ľuďom, ktorí sú „odlišní“, zvlášť v Srbsku.
Jediným úspechom reálnej Pride zatiaľ bolo, že účastníci ostali nažive. 6500 policajtov chránilo tisícku homosexuálov proti 7000 neonacistom. Výsledkom bolo 300 zranených a zdemolované centrum Belehradu.
