Parazit
Komédia bez klaunov, tragédia bez záporákov

V tieni Toddovho Jokera sa v rámci Projektu 100 dostáva do slovenských kín snímka, ktorú by ste jednoznačne nemali prehliadnuť. Režisér Bong Joon-ho, našincom známy najmä 16 rokov starým detektívnym titulom Spomienky na vraždu, prináša vyše dvojhodinový silný filmový zážitok.

Parazita mohli diváci vidieť už na Art Film Feste aj na Cinematiku. Hoci na Cinematiku sa premietal v najväčšej kinosále na Slovensku, projekcia bola taká žiadaná, že množstvo návštevníkov ostalo pred zatvorenými dverami. Nečudo. Parazit žal úspechy aj na prestížnom festivale v Cannes, kde si rovno odniesol Zlatú palmu za najlepší film minulého roka. Tomuto rozhodnutiu sa vôbec nečudujem. Odporúčam film vidieť v kine. Ak to nestihnete teraz, do oklieštenej kinodistribúcie príde ešte v decembri.

Sledujeme príbeh juhokórejskej rodiny, sužovanej štandardnými problémami súčasnosti. Chudoba, nezamestnanosť, otázka bývania i neistej budúcnosti. Štvorčlennej famílii nechýba svojský humor i schopnosť byť nad vecou, avšak v existenčných problémoch musí konať a posúvať i základné hranice morálky. Rodina na hranici chudoby sa živí napríklad skladaním krabíc od pizze a každodennou aktivitou je hľadanie wi-fi signálu bez hesla.

Hýbateľom deja je okamih, keď najmladší syn „Kevin“ (Choi Woo-sik) dostane od svojho priateľa ponuku doučovať dcéru vplyvného riaditeľa firmy. Kevin z chudobných pomerov tak predstiera, že je študentom univerzity z vysokých kruhov. Dostáva sa do nádherného moderného domu, kde nadväzuje vzťah s mladučkou študentkou i jej nie príliš osvietenou, no o to príťažlivejšou matkou. Kevin (vlastným menom Ki-woo) si veľmi rýchlo zvykne na výplatu a v hlave spradie šialený plán, ako na tom môže ťažiť celá rodina. Postupne sa v obrovskom dome zamestnajú všetci – otec, mama aj Ki-wooova sestra – bez toho, aby majitelia vedeli, že sú jedna rodina. Spočiatku plán funguje, avšak je jasné, že skôr či neskôr sa niečo pokazí.

Parazit stojí na dvoch silných pilieroch. Perfektne napísaný scenár dopĺňajú výborné herecké výkony. Už dávno som nevidel takto prepracovanú štúdiu ľudských charakterov vo filme, ktorý sa hrá ako s formou, tak aj s obsahom. Vypointované dialógy a rovnako precízne zinscenované dramatické momenty okorenené podmanivou hudbou a dobrým vizuálom robia z najnovšieho víťaza Zlatej Palmy hotovú cukrovinku na sledovanie.

Neuveriteľný kontrast bohatstva a chudoby je vykreslený pomalou kamerou s citom pre detail. Avšak bez ohľadu na vizuál, najväčšou devízou je práve neošúchaný a veľmi originálny príbeh. Divák absolútne nevie predpovedať, čo bude nasledovať. Zvraty nie sú prvoplánové, sú premyslené, neočakávané a majú svoju logickú bázu. Pripravte sa na horskú dráhu emócií. Bong Joon-ho zvládol do jedného pomerne bizarného príbehu zakomponovať silnú sociálnu kritiku (polarizácia spoločnosti a miznutie strednej vrstvy) počas dramatickej skladbu úsmevných, trápno-smiešnych či až tragikomických udalostí.

Takto by mala vyzerať inteligentná čierna komédia. No nájsť správny žáner je v tomto prípade takmer nemožné. Parazit je chameleón. Stáva sa z toho pomaly klišé, ale v dnešnej dobe plnej plytkosti a absencie kreativity sa dá tvrdiť, že také niečo ste ešte nevideli. A stojí to za to. Už v predošlých režisérových filmoch sa objavujú prvky triedneho rozdelenia (dráma Okja či aj u nás známy Snowpiercer s Chrisom Evansom). Avšak tu ide filmár do špiku kosti, svojským štýlom ponúka divákovi spoločenskú drámu plnú symbolov i metafor.

Na film sa nesie lavína chvály od kritikov i divákov, najmä pre výborný scenár. Treba podotknúť, že aj po vizuálnej stránke perfektne kontrastuje obrovské priestory plné prázdnoty v dome bohatého Parka v porovnaní s natlačeným polopivničným bytom podarenej rodinky. V Parazitovi všetko hrá, nevadí ani dlhšia stopáž, pretože má čo povedať. Divák je zakliesnený v sedadle, nedokáže hádať ani predpovedať, čo bude nasledovať. Aj keď je v istých fázach príbeh až príliš pritiahnutý za vlasy, možno to brať aj ako výhodu v rámci vypätých konfliktných situácií a ich prekvapivých riešení, ktorých je tu požehnane.

Zanechá vo vás radosť i zdravú dávku depresívnych myšlienok. Priam z neho srší silná energia. Dokáže komunikovať aj s divákmi, pre ktorých je Južná Kórea a jej kinematografia veľkou neznámou. Pre už presvedčených fanúšikov ázijského kina to je jednoznačne bonbónik, ktorý potvrdzuje veľmi silnú kvalitu juhokórejských tvorcov ako Bong Joon-ho, Kim Ki-duk či Park Chan-wook.

Parazit je naozaj zábavná snímka svojou naratívnou zložkou i tým, čo leží pod povrchom. Emocionálne vyčerpá aj pobaví. Vytknúť sa mu dá ozaj veľmi málo. V samotnom závere možno až príliš tlačí na pílu, avšak výborne uzatvára jeden veľmi dobre napísaný a odkomunikovaný príbeh. Tempo od pomalého nástupu stále graduje a vo vyvrcholení sa z komornej tragikomédie stáva priam akčný triler s poriadne grafickým násilím.

Bong Joon-ho presahuje žánre, hrá sa s diváckymi očakávaniami a servíruje za mňa jeho najosobnejšie a najprepracovanejšie dielo. Potvrdzuje, že je jedným z najlepších súčasných režisérov, ktorý nevybočuje zo svojho štýlu a robí filmy pre radosť. Svoju aj divácku. Na záver si požičiam práve jeho slová, keďže tento film vystihujú azda najlepšie. Parazit je komédiou bez klaunov a tragédiou bez záporákov.

---