Perzské lekcie
Boj o život s lingvistickou zápletkou

Tohtoročná prehliadka festivalových filmov Be2Can priniesla film, v ktorom sa mieša veľa rôznych jazykov. Okrem nemčiny, francúzštiny či taliančiny aj jeden vymyslený.

Inšpiráciu k filmu našli tvorcovia v poviedka Wolfganga Kohlhaasa. Tá rozpráva príbeh chlapca, ktorý sa z Francúzska dostal do pracovného tábora v Nemecku. Píše sa rok 1942 a pre Žida zajatého v Tretej ríši je smrť mnohokrát vykúpením. Lenže mladý Gilles (Nahuel Pérez Biscayart)sa nevzdáva. Zaprie svoj židovský pôvod a vďaka náhode a vlastnej šikovnosti prežije. Zaklame o svojom pôvode, keď vojakom tvrdí, že je Peržan. To, čo by inokedy nikoho nezaujímalo, však má úspech. Veliteľ pracovného tábora totiž tvrdí, že má sen, ktorý si chce po vojne splniť. Na otvorenie reštaurácie v Teheráne potrebuje aspoň základné znalosti miestneho jazyka, preto si od Gillesa vypýta lekcie jazyka fársí. 

Z francúzskeho chlapca sa tak razom stáva lektor s nožom na krku. Ten má poriadne ostrú čepeľ, keďže hlavný hrdina nevie v jazyku fársí ani slovo. Lenže chlapec preukáže veľkú vôľu žiť a pokúsi sa prispôsobiť aj tejto situácii. Stojí ho to veľa síl: fyzických, pretože musí cez deň pracovať v táborovej kuchyni, no najmä psychických, keďže okrem vymýšľania a zapamätania si jazyka, musí dennodenne sledovať aj zverstvá nacistov. Nie je mu to po vôli, nemá však príliš na výber. Aby sa zachránil, musí túto hru hrať až do konca, ktorý bude tak či tak trpký. Spoliehať sa nemôže na nič, dokonca ani na ochranu veliteľa, Klausa Kocha (Lars Eidinger). Jeho každodenným chlebíkom je zbraň namierená na jeho hlavu.

Za filmom stojí zaujímavá rusko-nemecko-bieloruská kooperácia. Režisérom je rodák z Kyjeva, Vadim Pelerman. Mix národností je prítomný aj v samotnom filme a je nutné dodať, že kasting sa vydaril brilantne. Každý nacistický vojak vyzerá už na pohľad tak, že by ste ho v Komisárovi Rexovi tipovali na vraha medzi prvými, bez ohľadu na pohlavie uniformovaného fašistu. Velitelia majú ten správny uveriteľný výraz, miešajúci drobné znechutenie, boj za Tretiu ríšu aj neľútostné správanie v tvári. Špeciálne šťastnú ruku mali tvorcovia pri výbere ústrednej dvojice. Nahuel Pérez Biscayart ako Gilles privádza vo všetkých polohách obdivuhodný výkon, nech už rezignovane obchádza dozorcu s namierenou puškou, bojuje o život pri prosbách o ušetrenie jeho života či pri obyčajnom krájaní zeleniny v kuchyni. Lars Eidinger ako veliteľ Klaus Koch ponúka uveriteľný pohľad pod kožu nacistického funkcionára, ktorý pod vrstvou nechutnej vražednej povahy skrýva citlivú dušu. Narozdiel od iných filmov sa však k nej dostávame len veľmi pomaly a v drobných náznakoch. No a nech to znie akokoľvek divne, medzi  dvoma hlavnými postavami funguje chémia. Áno, veliteľ a civilista odpísaný na smrť spolu komunikujú natoľko divácky atraktívne, až sa človek musí čudovať.

Sila takýchto filmov spočíva v načasovaní jednotlivých scén. Pelerman strieda momenty optimizmu s krutosťou vojny. Emócie vyvoláva viac konverzáciami než krutými výjavmi. Ani tým sa nevyhýba, nemá však ambíciu plytko ísť po prvotných pudoch diváka. Autentické emócie sú prítomné napriek tomu, že ide len o ťažko uveriteľný príbeh.

Perzské lekcie sú silným a najmä vyváženým filmom. V žánri snímok z 2. svetovej vojny sa môže zdať, že už bolo povedané všetko. Tento film vás však presvedčí o opaku, preto mu dávam tak vysoké hodnotenie.