Originálny názov: Life of Pi
Žáner: dobrodružná dráma
Minutáž: 127 minút
Krajina: USA
Rok: 2012
Prístupnosť: MP 12
Réžia: Ang Lee
Scenár: David Magee, Yann Martel
Kamera: Claudio Miranda
Hudba: Mychael Danna
Hrajú: Suraj Sharma, Irrfan Khan, Ayush Tandon, Gautam Belur , Adil Hussain, Tabu, Ayan Khan, Vibish Sivakumar, Rafe Spall, Gérard Depardieu, James Saito a ďalší
Sú príbehy, Príbehy a PRÍBEHY. V kinematografii bežný divák zväčša narazí na tie prvé, raz za rok i na tie druhé, a keď sa párkrát za život prepracuje k tým tretím, je to vždy udalosť, na ktorú sa nezabúda. Určite si ten pocit pamätáte. Mali ste ho, keď ste prvýkrát videli svoj najobľúbenejší film a je veľká pravdepodobnosť, že si ho pripomeniete i počas snímky Pí a jeho život.
Do mestečka v Kanade prichádza spisovateľ, aby si vypočul neuveriteľný príbeh akéhosi Piscinea. Muža, ktorý si v mladosti prežil vlastnú smrť. Netuší ešte, že tento rozhovor otrasie i samotnými základmi jeho dovtedajšieho svetonázoru.
Film sa, ako väčšina PRÍBEHOV, začína pomerne nenápadne, a tak trochu klame telom. Nebyť bombasticky veľkolepého trajleru, očakávali by ste skôr filozoficko-optimistický príbeh o dospievaní mladého chlapca, snahe nájsť svoje miesto a vieru, ale i lásku svojich snov. Snímka však pomerne rýchlo naberie podstatne dramatickejšie odtiene a z Milionára z chatrče sa čoskoro stáva Stroskotanec.
Po lodnom nešťastí sa nesmelý a nesamostatný hlavný hrdina ocitá uprostred rozbúreného oceánu na jednom malom člne s tigrom bengálskym – veľmi hladným a rozzúreným tigrom bengálskym. Prežiť v tejto situácii znamená viac než načrieť na dno svojich psychických a fyzických síl. A pre diváka to znamená zažiť spolu s hrdinami, ako na vlastnej koži (či srsti), nervydrásajúcu plavbu do neznáma, pri ktorej človeku ostáva len viera.
Ang Lee sa znova rozhodol nakrútiť po každej stránke dokonalý film a znova túto ambicióznosť cítiť z každého záberu. Od úvodného pohľadu na bohatú faunu a flóru v zoologickej záhrade až po vizuálne obžerstvo v hlavnej dejovej línii dáva režisér jasne najavo, že jedným z „postáv“ je tu i samotná príroda.
Hoci knižná predloha bola často označovaná za nesfilmovateľnú, Lee dokázal so všetkými pochybovačmi zatočiť a poslal akúkoľvek nedôveru ku dnu rýchlejšie než Pího loď. Pokiaľ má niekto pocit, že dvojhodinový film o plavbe po oceáne, hoc i s tigrom na palube, musí byť zákonite aspoň miestami nudný, presvedčí sa o svojom omyle. Človek sa musí občas až čudovať, čo všetko sa na takom pustom mieste dá zažiť a treba uznať, že žiadna pasáž nie je vyslovene samoúčelná. Každá aspoň trochu posúva dej vpred a zimomriavky po chrbte smerom dole.
To všetko umocňuje i vynikajúce obsadenie. Na to, že vo filme hrajú – resp. sa nim iba mihnú – pre našinca úplne neznámi herci (okrem šteku Gérarda Depardieaua, ktorý pôsobí presne tak cudzorodo, ako by každý čakal), zapamätáte si každého z nich. Najväčším prekvapením je umelecká zručnosť oboch hlavných predstaviteľov. Debutujúci Suraj Sharma hrá úplne prirodzene a uveriteľne i v tých najvypätejších scénach. Hoci pôvodne na kastingu len sprevádzal svojho mladšieho brata, jeho obsadenie do hlavnej úlohy bolo rozhodne správnym krokom.
Samostatnú kapitolu tvorí jeho zvierací spoločník/protivník; kompletne CGI vymodelovaný tiger so symbolickým menom Richard Parker. Že je stvorený počítačom vedia asi len tí, čo si to niekde prečítali a ani potom sa tomu neverí ľahko – štúdio Rhythm & Hues totiž odviedlo sakramentsky dobrú prácu. Svojmu kolegovi z mäsa a kostí konkuruje po všetkých stránkach viac než zdatne: na prvý pohľad obyčajná scéna, v ktorej iba smutne hľadí na hviezdy a následne sa beznádejne odvráti, v sebe i vďaka nemu nesie toľko emócii a mnohoznačnosti, že priam volá po zavedení kategórie „Najlepší počítačový zvierací herecký výkon“ na Oscaroch. Triky samy osebe sú jedná báseň a film určite treba vidieť v 3D – poučka, že 3D v kinematografii je skôr diagnóza než liek, tu ani náhodou neplatí.
Jediné, čo snímku v konečnom hodnotení zráža dole, je pomerne nečakane náhly koniec plavby (čo môže byť vinou krátenia do únosnej minutáže, ktoré snáď napraví DVD verzia) a možno až príliš sentimentálno–doslovný koniec filmu. I keď zobrazené udalosti po vzore predlohy posúva do nových rovín, režisér v ňom trochu tlačí na emočnú pílu.
Niektorí kritici vyčítajú príbehu stratu napätia pre použitie modelu restrospektívneho rozprávača, avšak film nie je o tom, či hrdina prežije a kam príde. Je o tom, ako tam príde a ktorá časť z neho prežije. Je o mnohokrát skloňovanej viere, ale najviac zo všetkého je o tom, že PRÍBEHY stále existujú, pokiaľ si dovolíme uveriť im.
